Čo čítajú spisovatelia

Foto:  Freepik Photos 

V eseji nazvanej Kniha Jorge Luis Borges píše:

„Venoval som sa takmer celý život literatúre a myslím si, že čítanie je formou šťastia. Druhým menším šťastím je umelecká tvorba alebo to, čo voláme tvorbou: je zmesou zabúdania a spomínania na  to, čo sme čítali.“

Aj preto sme sa v Literárnych novinách rozhodli, že slovenských a českých spisovateľov a spisovateľky či ľudí, ktorých profesionálny život sa točí okolo kníh, oslovíme aj s prihliadnutím na začiatok nového roka s anketovou otázkou, v ktorej sa ich nepýtame na to, čo nové píšu, ale na to, čo podľa Borgesa prináša viac šťastia, teda čo práve čítajú. Opýtali sme sa ich, s akou knihou, respektíve autorom, vykročili do roku 2019.

Možno sme trochu trúfalí, ale myslíme si, že písanie sa začína práve čítaním.

 

Balla

Na poličke pri posteli ma čaká analýza temnej minulosti – nacionalizmus však silnie a môže z nej urobiť temnú prítomnosť – od historika Grzegorza Motyku Volyň 1943 Genocidní čistka – fakta, analogie, historická politika (Academia, 2018), a v rámci hesla „poznaj svojho nepriateľa“ ma, žiaľ, čaká aj autobiografická knižka s určite ironicky mieneným názvom Súdnosť (Amnium, 2018) od sudcu Harabina, favorita pochybných webov a, horrible dictu, kandidáta na  funkciu slovenského prezidenta.

Ako antidotum si vzápätí naordinujem novú, tematicky veľmi zaujímavú prózu Michala Havrana s veľavravným a zámerne dráždivým názvom Otec bol v strane (Marenčin PT, 2018).


 

Bianca Bellová

V roce 2019 se nejvíc těším na novou prózu Michela Houellebecqua Serotonin (Sérotonine), která ale vyjde v českém překladu až v polovině roku. Houellebecq je mezi prozaiky ojedinělým příkladem toho, čím by měl autor být – radistou, který ze vzduchu dokáže přečíst pro jiné nečitelné vlny a vzruchy a vytvořit z nich srozumitelný a čtivý příběh.

To, že se jeho vize spíše naplňují, je ovšem docela smutné.
 

Pavel Branko

Keďže slepnem, prešiel som od čítania k počúvaniu. A keďže vyhľadávanie a sťahovanie kníh zaberá čas a namáha oči, spolieham sa na inú cestu – sledujem programy vybraných rozhlasových staníc, ktoré takéto čítania ponúkajú, a z tejto ponuky si vyberám.

Vo výbere ma to obmedzuje, ale zas mi otvára cestu k skvostom, o ktorých by som sa inak nikdy nedozvedel, ako bola koncom roka na Vltave deziluzívna sonda do sociálneho dna v časoch kolektivizácie na rumunsko-maďarskom rozhraní, román Nemajetní (Odeon, 2016) od Szilárda Borbélyho (v maďarskom origináli Nincstelenek, v slovenčine Vydedenci), ktorý pripomína bosácke témy Maxima Gorkého, ale vyliečeného zo sociálnych ilúzií.


Pokračovanie článku
Etela Farkašová, Emil Hakl, Petr Hruška


Balla Bianca Bellová Pavel Branko Etela Farkašová Emil Hakl Petr HruškaMichal Hvorecký Márius Kopcsay Peter MacsovszkyDado Nagy Pavol Rankov Kateřina Tučková David Zábranský

www.martinus.sk