Správy a aktuality

Filmový kritik, publicista a prekladateľ Pavel Branko zomrel 17. augusta vo veku 99 rokov, informáciu o jeho smrti zverejnil denník Sme na želanie rodiny v deň poslednej rozlúčky 24. augusta.

Pavel Branko patril k významným osobnostiam modernej slovenskej kultúry a je autorom mnohých knižných titulov z oblasti slovenskej kinematografie a kultúry jazyka. Ako prvý na Slovensku sa začal systematicky zaoberať teóriou dokumentárneho (non-fiction) filmu.

„Mal na veci jasný, ba priam jasnozrivý názor, aj keď nebol v zákryte s tým, čo sa práve nosí. Niekoľkokrát v živote prežil vlastnú smrť, a tak využíval všetok čas, ktorý mu zostával, aby nám ponúkol širší kontext udalostí, ktoré sa nás bezprostredne týkajú,“ reagovala na úmrtie Pavla Branka scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. „Aj v tom bola jeho úžasná vnútorná sloboda,“ uviedla pre SFÚ.

Pavel Branko sa narodil 27. apríla 1921 na palube lode, ktorou sa jeho otec vracal z vojnového zajatia. Jeho rodným mestom je preto Terst. Detstvo strávil na Hačave (dnes časť Hnúšte). Začiatkom 30. rokov sa rodina presťahovala do Bratislavy.

Po štúdiu na gymnáziu na Grösslingovej ulici nastúpil na Slovenskú vysokú školu technickú s ambíciou stať sa leteckým konštruktérom. Jeho štúdium sa skončilo stíhaním za činnosť v protifašistickom odboji. Nasledoval pobyt vo vyšetrovacej väzbe a odsúdenie na doživotie, ktoré vyššie súdy neskôr zmiernili. Pred koncom vojny ho odvliekli do koncentračného tábora v Mathausene, kde strávil tri mesiace.

Počas celej „normalizácie“ a „reálneho socializmu“ (1972 – 89) bol Pavel Branko na čiernej listine (ako prekladateľ od roku 1972 do roku 1978). Neskôr príležitostne publikoval filmové eseje, pod menami svojich priateľov a kolegov.

Po páde totalitného režimu publikoval filmové kritiky v niekoľkých časopisoch a denníkoch. Je tiež autorom výnimočných kníh o jazyku a kultúre slova.

V roku 1997 získal Pavel Branko čestný doktorát na Vysokej škole múzických umení. Je držiteľom mnohých ocenení, medzi inými Zlatá kamera, Slnko v sieti za celoživotné dielo, Cena ministra kultúry či Cena Slovenských filmových novinárov. V roku 2015 mu bolo udelené vyznamenanie Pribinov kríž II. stupňa.

Brankov autorský štýl a rukopis patril k tým najviac rozpoznateľným. Každý jeho text je poznamenaný hrou so slovami a jazykovou vycibrenosťou.

— Sme a Slovenský filmový ústav