Sága o Áste

Foto:  DR 

Západný Reykjavík, 50. roky minulého storočia. Helga a Sigvaldi čakajú dieťa, dievča. Očarení knihou Slobodní ľudia (Sjálfstætt fólk, 1934-35) od Halldóra Laxnessa, ktorá ich oboch dohnala až k slzám, sa rozhodnú, že dcéru pomenujú podľa jednej z hrdiniek románu.

Meno Ásta je odvodené zo slova ást, čo po islandsky znamená láska. Nezvolili ho teda len preto, že im pripomínalo silu významného diela, ale aj preto, že Ástin život vznikol z lásky a oni verili, že láskou bude obklopená do konca života.

Dievčaťu však meno neprinieslo taký osud, aký pre neho zaľúbený pár vysníval. Helgu ubíjala monotónnosť života v domácnosti, čo ju viedlo k tomu, že jedného dňa rodinu opustila. Sigvaldi sa po rozpade manželstva snažil nanovo si usporiadať život a Ásta sa dostala do pestúnskej starostlivosti.

Príbeh o Áste (Saga Ástu, 2017) nám rozpráva islandský spisovateľ Jón Kalman Stefánsson. No ako to už býva, ľudský život nie je lineárny. Pohybujeme sa medzi spomienkami, snami, prítomnosťou a plánmi do budúcnosti. Rozpovedať plynulý príbeh človeka od kolísky po hrob nie je prirodzené, aj keď sa nám to môže zdať logicky správne.

Keď niekoho spoznáme, nedozvedáme sa o ňom všetko. Nezačíname sa ho vypytovať na detstvo a celý predošlý život v chronologickom poradí. Stojí pred nami človek, o ktorom nevieme nič. Postupne si vytvárame mapu jeho života, zapĺňame prázdne miesta. A presne takýmto spôsobom spoznávame aj Ástu.


Pôvodné islandské a slovenské vydanie Stefánssonovho románu

Naše osudy sú však až príliš prepletené s inými ľuďmi. Každý si v sebe nesie aj časť životného príbehu niekoho iného. Zamerať sa len na jedného človeka a vynechať pri tom príbehy ostatných ľudí by bolo nemožné.

Stefánsson teda nepíše len o Áste, ale aj o Ástiných rodičoch. Popisuje začiatky ich vzťahu, no aj ich ďalší život a spomienky. Sledujeme Sigvaldiho, ktorý sa presťahoval do Nórska, a Helgu utápajúcu sa vo svojich problémoch.

Čítame si listy, ktoré Ásta napísala v starobe. Vzápätí sa ponárame do minulosti, do obdobia dospievania. Spoznávame Ástinu pestúnku, pomedzi to sa ocitáme sa farme v Západných fjordoch, ale aj vo Viedni, kde Ásta študovala. A, samozrejme, v každom vlákne príbehu je skrytá láska.

Prelínanie minulosti a prítomnosti, komplikovaná kompozícia s niekoľkými paralelne sa rozvíjajúcimi príbehmi je súčasťou Stefánssonovho štýlu. Spisovateľ načrtne príbeh a nechá čitateľa niekoľko strán čakať, kým mu ho dopovie.

Čítať Stefánssonove knihy preto nie je jednoduché. Vyžaduje si od nás veľa pozornosti, záujmu a všímania si detailov. Malá nepozornosť nás môže ukrátiť o vysvetlenie dôležitej dejovej linky. Čitateľ sa tak musí znovu naučiť používať schopnosti, na ktoré v digitálnom svete pomaly zabúda: sústredenosť a trpezlivosť.

Aby toho nebolo málo, do spleti postáv a časov vstupuje aj sám autor v role Ástinho známeho. Je rozprávačom, pomáha nám orientovať sa v príbehu, dopĺňa kúsky mozaiky, no zároveň tento priestor využíva na to, aby otvoril spoločensko-politické témy, ktoré ho trápia.

Do románu prepašoval varovanie pred klimatickými zmenami, kritiku amerického prezidenta či ironické narážky na rastúci turistický ruch, keď mu ako spisovateľovi ponúknu výhodné bývanie pod podmienkou, že do jeho domu sa budú chodiť pozerať turisti na to, ako sa píše literatúra na Islande.

 

Jón Kalman Stefánsson
Islandský spisovateľ Jón Kalman Stefánsson

Napriek tomu, že Stefánssonov posledný román je viac politický, zachováva si svoju typickú poetickosť a atmosféru. Príbeh o Áste je nasiaknutý Islandom, jeho špecifikami. Nemáme problém predstaviť si, že stojíme na pobreží fjordu v západnej časti ostrova, takmer až cítime chladný vietor na lícach.

Napriek kultúrnej a geografickej špecifickosti ostrova je Stefánssonovo písanie univerzálne. Jeho veľkými témami sú láska, život a jeho zmysel.

Stefánsson nepotrebuje zložité zápletky ani výnimočné postavy. Aj do tých najjednoduchších situácií vie vniesť magickú poéziu severu. Rozumie svojim postavám a má kontrolu nad celým rozvetveným príbehom, v ktorom skáče z postavy na postavu, z minulosti do prítomnosti, z drsnej islandskej prírody do mesta. Uvažuje nad životom, ľudstvom, opisy vidieckeho života na západe krajiny strieda s odkazmi na hudbu a literatúru.

Román sa číta plynulo, lyrické zamyslenia a krásny jazyk nás pohladia na duši. Zásluhu na tom má aj preklad Zuzany Stankovitsovej, ktorá je v súčasnosti jedinou slovenskou prekladateľkou z islandčiny. Zážitok z prečítaného textu dotvárajú minimalistické ilustrácie Márie Rojko. Grafické spracovanie Príbehu o Áste z vydavateľstva Artforum je aj podľa samotného spisovateľa jedným z najkrajších zo všetkých vydaní jeho kníh.

Príbeh o Áste je Stefánssonovým dvanástym románom. Autor najskôr písal poéziu. Debutoval v roku 1988 básnickou zbierkou So zbrojným pasom na večnosť (Með byssuleyfi á eilífðina), od roku 1996 však píše prózu. Jeho knihy boli nominované na Medzinárodnú Man Bookerovu cenu či Nordic Council Literature Prize. Za svoju tvorbu získal prestížnu Cenu P. O. Enquista a Islandskú literárnu cenu.

Tento rok mu islandský prezident udelil rytiersky Rád Falcon za neoceniteľný prínos do islandskej literatúry.

Fotografie a grafika: DR, Benedikt bókaútgáfaArtforum


Patrícia Šišková

Patrícia Šišková
  Práve číta Prvá pravda od Simony Vinciovej