Kresťanstvo sa porazilo samo

Christopher HitchensFoto:  Wakelet.com 

V roku 2011 poskytol americký publicista a literárny kritik Christopher Hitchens rozhovor pre vianočné vydanie britského magazínu New Statesman. Bolo to jeho posledné interview (Hitchens zomrel skôr, ako text vyšiel). Rozhovor, ktorý s ním viedol nie menej slávny Richard Dawkins, neskôr vydavateľ sprístupnil aj online.

 

NewStateman Online
Online vydanie magazínu New Statesman

 

Prečítal som si niektoré vaše novšie zbierky esejí a ohromila ma vaša veľká erudícia. Ako keby ste mali načítané absolútne všetko. Okrem Aldousa Huxleyho si nespomeniem na nikoho, kto by mal taký rozhľad.

Niektorým ľuďom sa moje znalosti môžu zdať rozsiahle, ale možno je to aj za cenu toho, že sú tak trochu povrchné. Stal som sa kedysi novinárom práve preto, že sa človek nemusí špecializovať. Spomínam si, ako som raz sledoval diskusiu Umberta Eca so Susan Sontagovou, v ktorej sa dotkli definície slova polyhistor. Eco vyhlásil, že je jeho ambíciou stať sa polyhistorom, ale Sontagová mu oponovala, že polyhistor je podľa definície ten, koho zaujíma všetko a na nič sa nešpecializuje. Vždy som veľa čítal a mal dobrú pamäť – dokázal som si zapamätať všetko, čo ma zaujímalo, ale chýbala mi strategická hĺbka. Mnohí kritici ma až zahanbujú, keď ma porovnávajú s Edmundom Wilsonom alebo Georgom Orwellom. Vtedy si vždy uvedomím, že takým naozaj nie som. Podobné prirovnania mi však dávajú nádej, že som asi lepší, než som niekedy očakával, že budem.

 

Mnohí kritici ma privádzajú do rozpakov, keď ma porovnávajú s Edmundom Wilsonom alebo Georgom Orwellom. Vtedy si vždy uvedomím, že takým naozaj nie som.

 

Ako orwellovský vedec musíte mať určitý názor na Severnú Kóreu, Stalina, Sovietsky zväz a pravdepodobne vás musí iritovať, keď sa stretávate so stále opakovaným refrénom, že Stalin bol ateista.

Nevieme to o ňom s istotou. Hitler ale určite nebol. Existuje určitá pravdepodobnosť, že Himmler áno. Nie je to síce tiež isté, ale aj tak by to bolo jedno. Ateizmus nemá mandát na určité typy politiky.

 
Ľudia, ktorí vykonávali Hitlerovu špinavú prácu, boli až na výnimky veriaci.

Obávam sa, že vzťah medzi SS a katolíckou cirkvou je niečo, s čím sa cirkev ešte bude musieť vyrovnať, namiesto toho, aby to popierala.

 
Môžete nám trochu opísať vzťah nacizmu s katolíckou cirkvou?

Ja sa na to pozerám nasledovne: Ak píšete o dejinách 30. rokov minulého storočia a o vzostupe totalitných systémov napríklad v Taliansku, Portugalsku, Španielsku, Česko-Slovensku a Rakúsku, môžete pokojne vybrať slovo fašizmus a nahradiť ho extrémne pravicovou katolíckou stranou. Takmer všetky tieto režimy sa k moci dostali s pomocou Vatikánu a s porozumením Svätej stolice. Nikto to ani nepopiera. A tieto vzťahy často pretrvali aj po druhej svetovej vojne a rozšírili sa napríklad do porovnateľných režimov v Argentíne a inde.

 

Richard Dawkins v rozhovore s Christopherom Hitchensom
Richard Dawkins v rozhovore s Christopherom Hitchensom

 

Existovali ale predsa aj kňazi, ktorí robili aj dobré veci.

Veľa ich nebolo. Ak by ich bolo viac, poznali by sme ich mená. Čo sa týka nacionálneho socializmu, je tu nepochybne reč o obrovskej mutácii – nacisti chceli mať svoju vlastnú formu uctievania. Rovnako, ako si mysleli, že sú zvláštna rasa, tak chceli aj vlastné náboženstvo. Vyhrabali nordických bohov a zo starých ság aj všetky možné prazvláštne mýty a legendy. Chceli kontrolovať cirkvi a boli ochotní sa s nimi dohodnúť. Prvou zmluvou, ktorú Hitler uzatvoril s Vatikánom, bol konkordát. Cirkev súhlasila, že rozpustí svoju politickú stranu, a Hitler dostal pod kontrolu nemecké školstvo, čo bol naozaj dobrý kšeft. Oslavy jeho narodenín sa prikazovali priamo z kazateľníc. Keď prežil pokus o atentát, v kostoloch zazneli príslušné modlitby a tak ďalej. Je zrejmé, že nacisti chceli kontrolu a boli pripravení sa o ňu s cirkvami aj pobiť. Alebo ďalší príklad: Ľudia vtedy prisahali Bohu, že nikdy nezradia vernosť vodcovi. To nie je ani sekulárne a už vôbec nie ateistické.

Spomenuli ste ale severnú Kóreu, a to je vo všetkých ohľadoch teokraticky štát. Takmer nadprirodzený; narodenia členov Kimovej vládnucej rodiny sú zahalené tajomstvom a sprevádzané mysterióznymi úkazmi. Je to nekrokracia alebo mauzoleokracia, ale v žiadnom prípade o nej nemôžete povedať, že je to štát sekulárny, alebo dokonca ateistický.

Pokusy zakladať nové náboženstvá by sme mali vnímať s rovnakým opovrhnutím, ako aliancie s tými starými. Z tohto pohľadu by sme na nové náboženstvá – uctievanie Stalina, alebo na kimirsenizmus – mali ako ateisti nazerať s obavami.

 

Všetko, čo môžeme urobiť, je nestratiť presvedčenie, že ľudia vedia, že je tu oveľa úžasnejšia a zaujímavejšia alternatíva.

 

Neobávate sa, že ak zvíťazí ateistický pohľad na svet a takpovediac zničí kresťanstvo, tak vzniknuté vákuum sa zaplní islamom?

Nie, ak to trochu odľahčím, nebojím sa, že budeme vyhrávať. Všetko, čo môžeme urobiť, je nestratiť presvedčenie, že ľudia vedia, že je tu oveľa úžasnejšia a zaujímavejšia alternatíva. Nie, nemyslím si, že by sa Európa zaplnila moslimami, pretože ubudne kresťanov.

Kresťanstvo sa porazilo tým, že sa stalo kultúrnou záležitosťou. V skutočnosti dnešní kresťania uvažujú iným spôsobom, ako bolo pred niekoľkými generáciami.

 


Christopher Hitchens  (1949-2011)
Americký novinár a spisovateľ britského pôvodu patril k najvplyvnejším intelektuálom svojej doby. Spolu s Richardom Dawkinsom, Samom Harrisom a Danielom Dennettom bol predstaviteľom nového ateizmu a sám seba nazýval antiteistom, ktorý verí vo filozofické hodnoty osvietenstva. Do češtiny boli preložené jeho knihy Thomas Paine a jeho Práva člověka (2007) a  Bůh není veliký (2009).


 

NewStatesman
Richard Dawkins  /  NewStatesman

Pôvodnú verziu rozhovoru nájdete v online edícii magazínu New Statesman