Od portugalčiny k vydávaniu kníh

Foto:  Mária Šefčíková 

Mnohí z nás si pri portugalsky písanej literatúre automaticky predstavia portugalských autorov. Avšak už menej z nás rozmýšľa nad tým, že po portugalsky píšu i brazílski či angolskí spisovatelia. Vďaka Portugalskému inštitútu, ktorý je zároveň vydavateľstvom, môžeme čítať aj knihy pochádzajúce z takých exotických krajín, ako sú Mozambik či Kapverdy.

Aká literatúra sa píše v týchto odľahlých končinách? A ako sa líši od tej našej európskej – portugalskej? O lusofónnej literatúre a činnosti Portugalského inštitútu sme sa porozprávali s jeho výkonnou riaditeľkou Zuzanou Chudíkovou.

Jazykové či národné inštitúty zvyknú spadať pod Ministerstvo zahraničia danej krajiny. Portugalský inštitút je však slovenským občianskym združením. Čo vás viedlo k založeniu takéhoto združenia?

Ako študenti sme sa zamilovali do portugalčiny. V dobe bezinternetovej prichádzalo na Slovensko veľmi málo informácií o lusofónnych krajinách. Erasmus neexistoval, letenky boli drahé, Portugalsko ani Brazília vtedy nemali v Bratislave veľvyslanectvá. Povedali sme si, že Slovensko s lusofónnymi krajinami zblížime. V roku 2000 na koncerte brazílskej speváčky Bebel Gilberto sme sa dohodli, že vytvoríme webstránku, a na chate vo Veľkej Fatre sme pripravili založenie združenia.

Veľkým motorom bola naša priateľka – tlmočníčka a prekladateľka Zuzana Kobzová. Pôvodne sme chceli združenie nazvať Lusocentrum, čo by viac vystihovalo naše zameranie na všetky lusofónne krajiny, ale nakoniec sme usúdili, že málokto dešifruje, čo to znamená, a tak sme zvolili názov Portugalský inštitút.

Od roku 2015 pôsobíte aj ako vydavateľstvo. Kedy skrsla prvá myšlienka, že by ste mohli vydávať aj knihy?

Pri dvojjazyčnom projekte 7 portugalských poviedok, na ktorom pracovalo niekoľko prekladateľov, sme riešili autorské práva aj grafické spracovanie. Vtedy nám napadlo, že by sme mohli vo vydávaní kníh pokračovať. Viacerí z nás pôsobia ako prekladatelia umeleckej literatúry a lákala nás možnosť, že ak budeme vydávať knihy sami, môžeme si vybrať, koho preložíme a vieme s autorom nadviazať bližší kontakt. Financie získané z predaja vieme následne investovať do ďalších prekladov z portugalčiny.

Gonçalo M. Tavares na BRaK 2018
Gonçalo M. Tavares, Lenka Cinková a Zuzana Golianová na festivale BRaK

Nedávno ste vydali knihu Príbehy spoza dverí od kapverdského spisovateľa Germana Almeidu, minulý rok román mozambického autora Miu Couta Spoveď levice. Africká literatúra je pre mnohých z nás neprebádaný kút. Ako by ste ju charakterizovali?

Africkí autori sa venujú rovnakým žánrom ako spisovatelia inde vo svete. V čom sa však africká lusofónna literatúra líši od portugalskej, je dôraz na ústne tradície. Autori sa radi stavajú do roly rozprávačov, keďže značná časť obyvateľstva v ich krajine je buď negramotná, alebo neovláda portugalčinu. Autori preto radi siahajú po domorodých výrazoch alebo lokálnych variantoch portugalčiny.

V dielach sa často vyskytujú námety vychádzajúce z miestnej africkej kultúry, napríklad mágia spájaná s domorodými náboženstvami (Spoveď levice) alebo odkazy na koloniálnu históriu, ako aj na obdobie občianskych vojen (BabkaDevätnástka a sovietske tajomstvo). Africké literatúry sa obdobiu kolonizácie venujú zo svojho pohľadu a v protiklade ku kultúre prinesenej z Európy sa vracajú k africkým koreňom, tradíciám a jazykom.

Na druhej strane postavy riešia aj tie isté problémy ako my – vzťahy, neveru, lásku, čo je zase prípad diela Príbehy spoza dverí od kapverdského autora Germana Almeidu.

A čo súčasná portugalská a brazílska literatúra?

Každá z týchto literatúr hľadá na jednej strane základ vo vlastných dejinách a kultúre, na druhej strane sa spisovatelia venujú bežným problémom dneška.

V prípade portugalskej literatúry sa autori vyrovnávajú s historickými traumami, ako je napríklad téma navrátilcov v románe Marie Dulce Cardoso Návrat, nútené bojovanie v koloniálnych vojnách, ktoré spracoval António Lobo Antunes alebo štyridsaťročná diktatúra. Prípadne aj nedávna ekonomická kríza a s ňou súvisiace hľadanie zmyslu života a svojho miesta vo svete (Priemerný index šťastia).

Brazílska literatúra je z lusofónnych literatúr najrôznorodejšia, keďže ide o nesmierne kozmopolitnú krajinu. Jej autori sa od regionálnych tém presunuli najmä k súčasným problémom obyvateľov veľkomiest, ale nechýbajú ani rasové a sociálne otázky.

Ktorý z autorov, z tých čo ste vydali, vám v minulosti v slovenských kníhkupectvách chýbal najviac?

Mne jednoznačne Clarice Lispector. Počas študentských čias mi moja teta, Klára Jarunková, ktorá sa s ňou osobne stretla v Brazílii, rozprávala o Clarice ako o úžasnej autorke. Inšpirovala ma, aby som siahla po jej diele v češtine, pretože vtedy moja úroveň portugalčiny zďaleka nestačila na originál. Clarice ma neskutočne priťahovala a stále priťahuje.

Kolegyni Zuzane Greksákovej chýbala africká literatúra Ondjaki, Mia Couto. Lenke Cinkovej zas nadčasový brazílsky autor Machado de Assis, ktorý inšpiroval mnohých spisovateľov na celom svete.

Súbor poviedok Clarice Lispector ste vydali minulý rok. Vydať také rozsiahle a náročné dielo u nás takmer neznámej autorky je odvážny krok. Neuvažovali ste nad tým, že by ste na začiatok vydali len jednu jej zbierku? Alebo ste chceli od začiatku vydať jej poviedky v tejto podobe?

S prekladateľkou Janou Benkovou Marcelliovou sme vyberali dielo, ktoré by autorku predstavilo slovenským čitateľom. Uvažovali sme aj nad románmi. Nakoniec padla voľba na Všetky poviedky aj preto, že predstavuje aj vývoj autorky ako ženy a spisovateľky. Pre tento komplexný obraz, ktorý kniha vytvára, sme sa rozhodli nevydať len jednu z jej zbierok, ale všetky spolu.

Sme veľmi radi, že slovenská čitateľská obec to ocenila, Všetky poviedky majú vynikajúcu odozvu.

Clarice Lispectorova: Všetky poviedky (Portugalský inštitút, 2019)

Clarice ma neskutočne priťahovala a stále priťahuje

– Zuzana Chudíková

Plánujete preložiť a vydať aj jej ďalšie knihy, či už romány alebo niektoré z kníh pre deti, ktoré napísala?

Áno, Clarice máme v edičnom pláne. Pri príležitosti 100. výročia jej narodenia sme zvolili jej debutový román Perto do Coração Selvagem (Blízko divokého srdca), ktorý naštartoval jej kariéru. Postupne plánujeme vydať aj ďalšie jej diela.

Podľa akého kľúča vyberáte knihy do vášho edičného plánu? Aké kritériá musia spĺňať?

Naši prekladatelia sú vyštudovaní portugalčinári. Sú v kontakte s literatúrou lusofónnych krajín, vyznajú sa v nej a neustále si v nej udržujú prehľad. Na základe toho vyberajú knihy, ktoré sú kvalitné a zároveň sa im páčia.

Prekladáme klasické diela, ale aj súčasných autorov, ktorí sa presadili v zahraničí.

Všetky vaše knihy prekladajú výhradne ľudia z Portugalského inštitútu alebo spolupracujete aj s externými prekladateľmi?

Pracujeme s takmer všetkými prekladateľmi umeleckej literatúry z portugalčiny na Slovensku. Väčšina z nich je prepojená s inštitútom, ale nie je to pravidlo.

Je dobré, ak má prekladateľ k autorovi nejaký vzťah? Zvykne prekladateľ sám iniciovať preklad knihy?

Poznám prekladateľov osobne, každý má svojich obľúbených autorov. Bez vzťahu prekladateľa k autorovi to nejde. Prepojenie musí fungovať, inak trpí prekladateľ a utrpí aj preklad. Prekladatelia priamo komunikujú s autormi, často sa s nimi stretnú aj osobne, na konci knihy čitateľa čaká prekvapenie v podobe rozhovoru prekladateľa s autorom.

Prekladatelia prichádzajú s nápadmi a spoločne hľadáme cestu, ako ich zrealizovať.

Čomu sa v Portugalskom inštitúte okrem vydávania kníh ešte venujete?

Ponúkame jazykové kurzy – online aj prezenčne, poskytujeme tlmočnícke a prekladateľské služby, organizujeme pravidelné kultúrne akcie, ako napríklad Onda – festival portugalského jazyka a kultúr krajín CPLP v spolupráci s lusofónnymi komunitami na Slovensku, ktorý sa koná v máji pri príležitosti Svetového dňa portugalčiny, Brazil Visual – prehliadku brazílskych filmov.

Vytvorili sme projekt Študenti v praxi – dávame príležitosť študentom portugalčiny Filozofickej fakulty UK overiť si jazykové znalosti v reálnych situáciách. Tento rok v spolupráci s FiF UK prebieha 10. ročník súťaže Umelecký preklad lusofónnej literatúry.

Deň jazykov
Zuzana Greksáková počas Dňa jazykov

Je takýto dobrovoľnícky model na Slovensku udržateľný?

Fungujeme 19 rokov. Na naštartovanie inštitútu sme sa v roku 2001 zložili po tisíc korún, čo vtedy pre žiadneho z nás nebola malá čiastka. Portugalčina je naša srdcovka, rozumieme jej a tešíme sa z nových čitateľov, študentov či divákov, ktorým pomôžeme objaviť lusofónny svet.

Samofinancovanie je náročné a vyžaduje si dosť úsilia. Projekty financujeme z dotácií, grantov, 2 percent z daní, služieb, ktoré poskytujeme verejnosti a, samozrejme, z predaja kníh. Niektoré aktivity sú dobrovoľnícke, všetko záleží od rozpočtu a finančnej podpory, ktorú na daný projekt máme.

Prezradíte nám, aké sú vaše vydavateľské plány? Na aké knihy sa môžeme tešiť v blízkej dobe?

Máme zoznam diel lusofónnej literatúry, ktoré by sme postupne chceli vydať.

Čitatelia sa môžu tešiť na výber prózy portugalského autora Fernanda Pessou aj na dvojjazyčnú zbierku 8x Machado de Assis, ktorá zahŕňa najznámejšiu novelu Psychiater a sedem poviedok brazílskeho majstra kratších prozaických útvarov. Onedlho príde do kníhkupectiev dielo jedného z najvýznamnejších súčasných portugalských spisovateľov Antonia Lobo Antunes Na konci sveta – strhujúcej výpovede človeka prinúteného ísť do koloniálnej vojny v Angole, ktorý si po návrate domov nevie nájsť miesto vo vlastnej krajine.

Ďakujem všetkým čitateľom, ktorí sú zvedaví na nových autorov a ich diela.

 


Zuzana Chudíková (1972)
Súdna prekladateľka a výkonná riaditeľka Portugalského inštitútu. Po štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave viedla oddelenie portugalského jazyka na banskobystrickej Filologickej fakulte Univerzity Mateja Bela. V roku 2001 založila spolu s kolegami združenie Portugalský inštitút, ktorý sa venuje podpore portugalského jazyka a propagácii kultúry lusofónnych krajín.

Fotografie a grafika: Mária Šefčíková, Mišenka / BRaK, Ondrej KoščíkPortugalský inštitút


Patrícia Šišková

Patrícia Šišková
  Práve číta Prvá pravda od Simony Vinciovej