Uvidieť svetlo

Zážitok svetla, ktoré nepochádza z tohto sveta, je zážitok mystikov, hľadaním, nájdením svetových náboženstiev. Občas o ňom možno hovoria aj ľudia so zážitkami zdanlivej, lebo len klinickej smrti. Niektorí ho vnímajú len ako symbol dobra, no to je omyl, to svetlo naozaj jestvuje, nie je to žiadna básnická metafora. Pokračovať v čítaní

Stavať svoj hrad z piesku

Foto:  Alitsya 

Staviame svoje hrady a veríme, že vydržia. V románe Chaima Potoka Davitina harfa sa práve začína druhá polovica tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Hrad, ktorý si práve stavia dvanásťročné dievčatko na pláži Atlantického oceána, neďaleko Nového Yorku, je z piesku. Dievčatko si vraví – Možno nás uchráni pred Európou. Pokračovať v čítaní

Zabudnúť vo vetre

Foto:  Eastman Museum 

Mŕtvi sú mŕtvi, peklo ostáva živým. Dunenie diel druhej svetovej vojny a dym z jej vyhladzovacích táborov je za oceánmi. Ročné obdobia v Novom Yorku plynú, skutoční ľudia, aj fiktívno-skutočné postavy románu Slib od Chaima Potoka končia vysokú školu, prežívajú milostné príbehy. No niečo podivné sa predsa len deje. Pokračovať v čítaní

Tancovať s osudom

Foto:  Ladislav Maria Wagner 

Raz skončí peklo. Vyhorí… kto horel, vyhorel, no kto vyhorel a prekonal hnev, nestal sa zlomyseľne pomstychtivým, ten sa stal múdrym. To všetko je ale až za koncom poézie. V poézií ešte stále hľadáme šťastie, bolestivý striptíz pre potešenie divákov. Ale na to, aby bol človek šťastný, musí byť strašne prefíkaná beštia. Pokračovať v čítaní