Písanie bolo pre Johanidesa rehoľou

6 minút čítania

Sú autori, aj slovenskí, ku ktorým sa oplatí vrátiť a znovu, respektíve nanovo prečítať ich knihy. Medzi takýchto spisovateľov jednoznačne patrí Ján Johanides. Všetky jeho prózy nanovo a v chronologickom poradí prečítal spisovateľ, básnik, textár či autor kníh pre deti Daniel Hevier.

Ako sám v rozhovore pre Literárne noviny povedal, narazil pri opätovnom čítaní na mnohé nové a nečakané momenty. Tie objavil v detailoch a vetách, ktoré si predtým nevšimol. Napokon v roku 2020 vydal o svojom čítaní knihu s názvom Priznané prózy Jána Johanidesa. V rozhovore prezradil aj to, aký rekord drží a na čom už roky pracuje.

V úvode knihy Priznané prózy Jána Johanidesa síce opisujete vaše prvé stretnutie s jeho tvorbou, ale aj tak sa opýtam. Prečo práve Johanides a nie napríklad Dušan Mitana, Pavel Vilikovský či Rudolf Sloboda?

O autoroch, ktorých spomínate, už boli napísané monografie. A potom, nikoho iného som si nechcel prečítať nanovo druhý raz tak, ako Jána Johanidesa.

Narazili ste pri opätovnom, ako sám píšete, chronologickom prečítaní Johanidesových próz aj na nové, nečakané momenty?

Samozrejme, tých nečakaných momentov bolo veľmi veľa, objavil som ich v detailoch a vetách, ktoré som si predtým nemohol všimnúť. A nepochybujem, že keby som túto lektúru podstúpil znova, opäť by som tam objavil veľa toho, čo by ma prekvapilo.

Dôvody, prečo jeho prózy v minulosti vyvolávali aj rozpaky a odmietanie kritikov, ste v knihe načrtli. Mala alebo má podobné problémy s Johanidesom aj mladšia generácia kritikov?

Generácia je globálny pojem, ktorý napĺňajú konkrétni „profesionálni čitatelia“, ak tak môžeme nazvať literárnych kritikov. Niektorí ho znášajú, iní, lepšie povedané inak, nie.

…status spisovateľa, rozprávača, autora bol pre Jána Johanidesa celoživotná rehoľa.

– Daniel Hevier

Už od jeho debutu Súkromie je zrejmé, že nielen konanie postáv, ale hlavne ich jazyk – či skôr jazyk samotného autora – je tým, čo posúva dej Johanidesových próz. Nie však k epickému rozuzleniu, ale skôr k odhaleniu podstaty človeka. Kto je podľa Johanidesa človek?

Aj keď som rozprával o Johanidesovom rozprávaní, nie som jeho hovorcom. Na takto položenú otázku sa mi ani nechce odpovedať. Veď najlepšiu odpoveď na ňu nájde čitateľ v autorových prózach.

Jeho prózy neboli iba verným opisom reality. Sám v Balade o vkladnej knižke napísal, že vidieť presne ešte neznamená byť spisovateľom. Čo pre Johanidesa znamenalo byť spisovateľom? A čo to znamená pre vás?

Subjektívne, teda skreslene a nepresne, sa domnievam, že status spisovateľa, rozprávača, autora bol pre Jána Johanidesa celoživotná rehoľa. Jeho dobrovoľný celibát s literatúrou, príbehom. A čo znamená literatúra pre mňa? Jedna podstatná, aj keď nie jediná, forma, ako vypovedať sebe (a hádam aj niekomu ďalšiemu) o svete.

Pri čítaní Johanidesa – ale aj vašej knihy o ňom – sa môže zdať, že svojimi dlhými a neraz aj komplikovanými vetami nebral ohľad na čitateľa. Nie je to však aj tak, že v čitateľovi hľadal partnera, prípadne veril v jeho čitateľské zručnosti?

Kto je to čitateľ? Ten, ktorý si otvorí knižku vo vlaku alebo v posteli pred spaním? Alebo ten, kto sa chce najrýchlejšie prehrýzť k tomu, kto bol vrah? Ale čitatelia sú aj fajnšmekri, vychutnávači jazyka, samotní autori či iní kreatívni ľudia. Nazdávam sa, že takého čitateľa hľadal a nachádzal aj Ján Johanides.

Čisto hypoteticky – ak by Johanides vydával svoje knihy v súčasnosti, aký záujem by podľa vás u čitateľov a literárnej kritiky zaznamenali?

Podobný ako v minulosti. Určite by sa neumiestňoval v rebríčkoch predajnosti. Zato v tipoch Kniha roka alebo v literárnych oceneniach by sa určite ocitol.

Spisovateľ Daniel Hevier s knihami Jána Johanidesa

V poradí tretia Johanidesova próza nesie názov Nie. Čomu z literárneho, ale aj ľudského hľadiska podľa vás hovoril nie a čomu áno?

Znova odkazujem na texty autora a skromne aj na moju knihu. Ale ak by som mal odpovedať sloganovito, tak myslím, že Johanidesa zaujímala práve tá tenká línia medzi áno a nie, medzi čiernou a bielou, medzi dobrým a zlým…

Až tri kapitoly v knihe ste venovali tematike očí, zraku a pohľadu v Johanidesových prózach. Čo znamenajú oči, pohľad či zrak pre vás?

Jedna knižka Dušana Dušeka sa volá práve takto: Oči a zrak. Je to presná metafora toho, že pozerať sa ešte neznamená vidieť. Občas si dávam také vizuálne cvičenia: kráčam po meste a zatvorím oči. Môj rekord je približne tridsať metrov poslepiačky bez toho, aby som narazil do prekážky. Rád sa pozerám do seba i na svet.

Zaujali ma aj kapitoly nazvané Gnómy Jána Johanidesa. Zoradenie viet z jeho jednotlivých próz vyznieva v konečnom dôsledku trochu ako báseň. Vyberali a zoraďovali ste vety aj s týmto zámerom?

Vyberal som zaujímavé, originálne, niekedy až básnické či filozofické vety. Publikoval som ich v abecednom poradí, čiže abeceda sama vytvorila ďalší nový text, ktorý sa naozaj môže čítať ako báseň.

Máte v pláne podrobiť opätovnému čítaniu aj iného autora?

Tých autorov by bolo niekoľko, aj našich, aj zahraničných. Vedel by som si s chuťou prečítať Štefana Moravčíka, Ivana Laučíka, Janka Kráľa, Jána Ondruša, ale aj Františka Andraščíka, Richarda Brautigana, Paula Austera… Na jednotlivých autorov už nemám čas, ale už niekoľko rokov píšem Príbeh slovenskej poézie, akési dejiny slovenskej poézie podľa môjho čítania.

Daniel Hevier (1955)
Slovenský básnik, prozaik, dramatik, scenárista, textár, výtvarník, autor literatúry pre deti a mládež a prekladateľ. Po štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pôsobil v literárnej redakcii Slovenského rozhlasu a od roku 1982 ako profesionálny spisovateľ, neskôr bol šéfredaktorom vydavateľstva Mladé letá. Od roku 1991 vedie vlastné vydavateľstvo Hevi.

Ako básnik debutoval v roku 1974 zbierkou poézie Motýlí kolotoč. Odvtedy vydal do stovky kníh, poéziu, prózu, eseje, básne pre deti, rozprávky, preklady, autorské antológie pre dospelých i deti. Viaceré jeho knihy boli preložené do cudzích jazykov.

Fotografie a grafika: Daniel Hevier / Hevi, Daniel Hevier ml. a Literárne informačné centrum

Ivan Kollár
Práve číta Život návod k použití od Georgesa Pereca

Vydávanie Literárnych novín môžete podporiť
finančným príspevkom prostredníctvom vašej platobnej karty alebo cez internetový platobný systém PayPal