S Kompaníkovej detskými postavami je vždy niečo zle. Alebo presnejšie, zle je niečo okolo nich, v ich rodinách. V dospelých. Detské postavy tak majú zranenia, o ktorých ešte úplne nevedia, ale my ich už cítime. A vieme si predstaviť následky. Pokračovať v čítaní
Rozprávka patrí azda k najpodceňovanejším literárnym žánrom. Priznať sa v neskoršom veku k ich pravidelnému čítaniu je ešte stále nerozlučne späté s hrozbou posmeškov a začudovaných pohľadov. Rozprávky patria deťom, a aj tie z nich musia jedného dňa vyrásť! Pokračovať v čítaní
Karola Vojtylová je postava, akú v slovenskej literatúre nevidíme často. Je bezprostredná, tak trochu neokrôchaná. Netrpezlivá, umelecky nadaná. Nepotrpí si na detaily, nezaujíma sa o veci do hĺbky. Pracuje ako kvetinárka, má dcéru a v čase, keď nám rozpráva svoj príbeh, má asi 34 rokov. Pokračovať v čítaní
Britský spisovateľ Julian Barnes dokázal na dvesto stranách rozrozprávať svoj Jediný príbeh, ktorý sa ku mne prihovoril svojou autentickosťou a úprimnosťou. Nie je to žiadna lovestory so šťastným koncom. No k literárne výživnému deju si vystačia v tomto prípade dvaja. Pokračovať v čítaní
