Skeptický utešiteľ Umberto Eco

Viete, čo robia ľudia oveľa častejšie ako klamú? Najčastejšie sa mýlia, lebo napokon vždy uveria tomu, že sa nemýlia. V momente, keď rozum (myslenie) nahradí iba viera, vzniká konšpirácia. Mnohí konšpirátori vychádzajú síce na začiatku z nejakej sumy faktov, akonáhle sa však zbavia skepticizmu – jedného z najväčších výdobytkov európskeho myslenia – podľahnú ilúzii vlastnej neomylnosti.

A viete, podľa čoho spoznáte Piemonťana? Podľa jeho skepticizmu, napísal Umberto Eco vo svojom románe Foucaultovo kyvadlo (Il pendolo di Foucault, 1988).

Rodák z mestečka Alessandria, ležiaceho východne od Turína na upätí piemontských hôr, by mal v januári 86 rokov. Sám Eco tvrdil, že dospievanie v piemontskom kraji, známom autom značky Fiat, vínom Barolo, pralinkami v bielej čokoláde a čerešňami, malo výrazný vplyv na jeho myslenie, ktorého charakteristickým znakom bol skepticizmus, teda nechuť preháňať, robiť príliš „silácke“ vyhlásenia či unáhlené uzávery.


Slovenské vydania románu Foucaultovo kyvadlo

Aj v poradí druhý román Umberta Eca Foucaultovo kyvadlo, ktorý začiatkom roka 2018 opätovne prinieslo na slovenský knižný trh v preklade Stanislava Valla vydavateľstvo Slovart, ukazuje, ako traja muži aj napriek svojmu nepochybnému vzdelaniu podľahnú presvedčeniu (vlastnej konšpirácii), že odhalili tajomstvo ovládnutia sveta.

Ak je základným znakom postmoderny spájanie rôznych spôsobov interpretácie skutočnosti, tak Umberto Eco ako semiotik, filozof, medievalista, a v neposlednom rade aj románopisec patril k najuniverzálnejším hráčom na postmodernom ihrisku. S veľkou dávkou erudície totiž využíval umelecké a vedecké spôsoby interpretácie reality, ale nepohrdol ani tzv. nízkymi žánrami. V jeho prípade vzniklo unikátne spojenie literárneho (fiktívneho) a seriózneho (vedeckého) písania. Úspešne spojil svoje odborné znalosti s talentom vytvoriť fikciu, teda román. 

Len málo oblastí hodných skúmania ostalo bez povšimnutia Umberta Eca. Nebol len odborník na stredovek, estetiku, literatúru, ale aj kultúru v tom najširšom možnom význame. Víkendový spisovateľ, ako o sebe často hovoril, bol predovšetkým semiotikom, čo sa výrazne premietlo nielen do teoretických prác, ale aj do jeho literárnej tvorby. Semiotiku nechápal len ako teóriu o interpretácii znakov, ale považoval ju aj za spôsob ako kriticky zhodnotiť, korektne interpretovať, teda porozumieť kultúre, v ktorej žijeme.

Fotografia Umberta Eca v časopise Pirreli (1961)
Fotografia Umberta Eca v časopise Pirreli (1961)

Podľa Eca je semiotika kritickým skúmaním logiky kultúry, teda toho, ako sa v danej kultúre (spoločnosti) vytvára význam, respektíve toho, čo daná spoločnosť považuje za významné a prečo.

V románe Foucaultovo kyvadlo dramaticky líči, kam môže viesť neohraničená interpretácia, teda nesprávne (nekorektné) prečítanie textu. Belbo, Diotallevi a Casaubon, hlavné postavy románu, narazia na záhadný zoznam.

Pri snahe odhaliť tajomstvo zoznamu študujú spisy o okultizme, sprisahaniach a postupne dospejú k akejsi paranoidnej interpretácii chodu dejín. Začnú si namýšľať, že svet je riadený podľa Plánu, ktorý pozná len úzka skupina zasvätených. Traja vzdelaní muži vlastne dospejú svojou nekorektnou interpretáciou iba k jednému, a podľa nich všetko objasňujúcemu vysvetleniu.

Napokon sa však ukáže, že tajomný zoznam bol iba zoznam bielizne, ktorý si urobila práčka z 18. storočia.

A práve o týchto konečných – nevyvrátiteľných vysvetleniach Umberto Eco pochybuje. So skepticizmom, ale aj s veľkou dávkou irónie podrobuje kritike práve tieto, akoby všetko vysvetľujúce pravdy. Semiotika totiž nevedie k nejakej konečnej (nevyvrátiteľnej) pravde, ale k viacerým hypotézam či vysvetleniam. Eco síce pripúšťa existenciu nekonečného množstva interpretácií, ale nie všetky sú, samozrejme, správne – korektné. Rovnocenných a zmysluplných je iba niekoľko. Úlohou semiotika je nájsť pravidlá, ktoré umožnia určiť konečný počet korektných interpretácií.

Aktuálnosť či jeden z odkazov Ecovho románu spočíva aj v tom, že len kritickým (skeptickým) skúmaním histórie môžeme pochopiť prítomnosť a možno poodhaliť aj to, aká bude naša budúcnosť.


Ivan Kollár

Ivan Kollár
  Práve číta A vyhnali sme Mečiara od Ivana Šimka