Zabila Alberta Camusa KGB?

Foto:  René Saint Paul 

Albert Camus, autor slávnej novely Cudzinec (L’Étranger, 1942) či románu Mor (La Peste, 1947) a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, zomrel pri autonehode 4. januára 1960.

S teóriu o tom, že autonehodu zinscenovala sovietska tajná služba KGB prišiel taliansky publicista Giovanni Catelli, keď ju v roku 2011 publikoval v denníku Corriere della Sera. Catelli vychádza hlavne z denníkového záznamu českého básnika Jana Zábrany.

O dva roky neskôr publikoval svoje zistenia aj knižne v talianskom vydavateľstve Nutrimenti pod názvom Camus deve morire (Camus musí zomrieť, 2013).

Auto, v ktorom sedel aj Camus a šoféroval ho vydavateľ Michel Gallimard narazilo do stromu. Camus zahynul hneď na mieste nehody, o niekoľko dní neskôr zomrel aj Gallimard. Autor Camusovej biografie z roku 1978 Herbert Lottman uviedol, že nehodu zavinila prasknutá pneumatika, alebo poškodená náprava.

Vrak, v ktorom zahynul Albert Camus
Vrak automobilu Facel Vega, v ktorom v januári 1960 zahynul Albert Camus

Viacerí odborníci však podľa Lottmana už vtedy vyjadrili aj počudovanie, že k nehode došlo na rovnej širokej ceste s minimálnou premávkou.

Taliansky publicista Catelli verí Zábranovmu denníkovému zápisu z roku 1980. Básnik, ktorý mal sám problémy s komunistickým režimom v Československu, si vtedy zapísal, že od dobre informovaného človeka, sa dozvedel o priamom podiele KGB na Camusovej smrti.

Talian dokonca nedávno v rozhovore pre francúzsku revue L’inactuelle pripustil, že je celkom možné, že na sa akcii podieľali aj Čechoslováci. Príslušníci sovietskej rozviedky údajne dali do pneumatiky zariadenie, ktoré pri vyššej rýchlosti vozidla spôsobilo jej roztrhnutie. V Zábranovom denníku sa ďalej píše, že agenti KGB sa pokúšali Camusa zabiť tri roky. Nakoniec sa im to podarilo zinscenovať tak, že široká verejnosť uverila bežnej autonehode.


Výber zo Zábranovych denníkov vydalo české vydavateľstvo Torst v roku 1992

Rozkaz na usmrtenie údajne vydal sovietsky minister zahraničia Dmitrij Šepilov, ako odvetu za Camusov kritický článok z marca 1957, uverejnený v ľavicových novinách Franc-Tireur. Camus v ňom napísal, že za rozhodnutie poslať sovietske vojská na potlačenie povstania v Budapešti je zodpovedný práve Šepilov.

Svetoznámy predstaviteľ existencializmu sa do nemilosti predstaviteľov sovietskeho totalitného režimu dostal už v roku 1956, keď verejne podporil vtedajšie maďarské protikomunistické hnutie a zastal sa ruského spisovateľa Borisa Pasternaka.


Talianske, argentínske a francúzske vydanie románu Giovanniho Catelliho

V roku 2017 sa vďaka argentínskemu vydavateľstvu Bärenhaus na knižnom trhu objavil aj španielský preklad Catelliho knihy Camus debe morir (2017) a vo februári tohto roku titul La mort de Camus (Camusova smrť, 2019) vydalo aj francúzske vydavateľstvo Balland. O vydaní v angličtine sa vraj rokuje.

V knihe sa taliansky autor opiera aj o ďalšie svedectvá, vrátane Zábranovej manželky. Skúma aj rozsah infiltrácie príslušníkov KGB vo francúzskych politických kruhoch, ale aj to, ako Camusove postoje mohli škodiť vtedajším sovietsko-francúzskym vzťahom. Podľa nedávneho článku denníka The Guardian Catelli naznačuje, že zo smrti spisovateľa a filozofa by mali prospech obe strany.


Catelliho teóriu spochybňuje napríklad britská univerzitná profesorka francúzskej literatúry Alison Finchová. Nesúhlasí s účasťou Francúzska na smrti Alberta Camusa. Podľa nej je veľmi nepravdepodobné, že by zabitie spisovateľa schválili vtedajšie najvyššie politické kruhy vo Francúzsku.

Tie totiž s prezidentom Charlesom de Gaullom na čele údajne vysoko rešpektovali francúzskych intelektuálov, a to aj tých, s ktorými nesúhlasili.

S Giovanni Catellim naopak súhlasí známy americký spisovateľ Paul Auster, ktorý je autorom predslovu knihy. Podľa neho je  načase zaradiť Camusovu autonehodu medzi politické vraždy.

Grafika a fotografie: René Saint Paul, Jean Jacques Levy / AP, Nutrimenti, BärenhausBalland


Ivan Kollár

Ivan Kollár
  Práve číta A vyhnali sme Mečiara od Ivana Šimka

Miroslav Bekeč

Miroslav Bekeč
  Práve číta Palečka štát od Michela Serresa