Knausgård už opäť verí príbehom

Foto:  Thomas Wågström 

Jeho šesťzväzkový autobiografický román s provokatívnym názvom Môj boj (Min kamp) považuje časť svetových kritikov za literárnu udalosť 21. storočia. Prestížny časopis New Yorker ho dokonca prirovnal k opusu Marcela Prousta Hľadanie strateného času.
 
Jeden z najpredávanejších, ale aj najkontroverznejších nórskych autorov Karl Ove Knausgård odpovedal na otázky Literárnych novín.

V závere druhého dielu vášho románu Môj boj píšete, že strácate vieru v literatúru, lebo pri čítaní si uvedomujete, že celý text si autor vymyslel. Ešte stále nemá fikcia pre vás hodnotu? Je vôbec rozdiel medzi fikciou a realitou, keď sám v treťom diele pripúšťate, že pamäť nie je v našom živote spoľahlivá veličina?

Keď som to napísal, skutočne som bol o tom hlboko presvedčený a nedokázal som vtedy čítať beletriu. Začal som sa venovať písaniu reportáží o udalostiach, čo sa naozaj stali a ktoré ma zaujímali. Pravdepodobne išlo len o reakciu na skutočnosť, že všetko dobré už bolo napísané a že fikcia v tom čase nijako neodzrkadľovala môj život. Mal som pocit, že jej chýba autenticita, a prestával som veriť príbehom.

Dnes mám však opäť chuť písať beletriu a vymýšľať si príbehy, ktoré sa mohli stať alebo sa vôbec nestali, a je to pre mňa úľava. Pri biografii totiž treba zaznamenávať aj bolestivé spomienky a musíte myslieť aj na ľudí, ktorým by ste mohli písaním ublížiť.

Môj boj je román nielen o vašom vzťahu s otcom, ale vôbec o vašom živote, od detstva až po dospelosť. Ktorú časť svojho života považujete za najľahší boj?

Hm, to je zákerná otázka… Konflikty, ktoré si užívam najviac, sú tie s mojimi deťmi. Všetko, čo sa týka mojich detí, je vždy naplnené láskou, hoci niekedy sa ocitneme v skutočne náročnej situácii.

No vždy je tam prítomná láska a to je dôležité. 

Min kamp 1-6 (Forlaget Oktober)
Nórske vydanie románovej série Môj boj

Čo okrem úspechu vám priniesol román Môj boj? Dúfali ste v niečo, keď ste sa rozhodli napísať jeden z najotvorenejších, najúprimnejších či najosobnejších románov v dejinách svetovej literatúry? Zmenil sa nejakým spôsobom váš život?

Keď som začal písať prvú knihu, nevedel som, že nakoniec vyjde ako séria šiestich kníh. Môj zámer bol spočiatku nevinný, aj naivný – plánoval som napísať len jednu knihu. No teraz, keď už viem, aké ťažké to bolo, aký vplyv to malo na moju rodinu, aké haló sa okolo knihy spustilo, koľko som musel cestovať po svete a podobne…

Keby som vedel, čo ma čaká, nedokázal by som napísať ani prvú vetu. Minule som dostal otázku, či napíšem aj siedmu knihu, a môžem s istotou povedať, že do týchto vôd sa už nikdy nepustím. Je ťažké vôbec predstaviť si to. Chcel som zachytiť určitý moment v živote štyridsiatnika, páčila sa mi tá myšlienka, pretože bola odrazom môjho vtedajšieho života – bol som na prahu štyridsiatky, sedel som doma vo Švédsku a písal o svojej minulosti.

Keby som sa mal však do toho pustiť znovu, teraz, o desať rokov neskôr, vznikla by úplne iná kniha. Mám viac skúseností, dívam sa na život z iného uhla pohľadu a mnoho vecí dnes už chápem odlišne.

To je však na knihách úžasné – že sú zachytením momentu v určitom čase.


Karl Ove Knausgård  (1968)
Nórsky spisovateľ začínal v roku 1998 románom Ute av verden (Mimo svet), za ktorý dostal ako prvý debutant v histórii cenu nórskej literárnej kritiky Kritikerprisen. Aj jeho druhý román En tid for alt (Čas pre všetko) získal mnohé ocenenia, vrátane nominácie na Cenu Severskej rady za literatúru a nominácie na International Dublin Literary Award. Celosvetový ohlas mu však prinieslo až vydanie šesťzväzkového autobiografického románu Min kamp (Môj boj), ktorého prvé tri časti už vyšli aj v slovenčine.


Ivan Kollár

Ivan Kollár
  Práve číta Derviš a smrť od Mešu Selimovića

Za sprostredkovanie rozhovoru ďakujeme vydavateľstvu Ikar
Fotografie: Thomas Wågström / Forlaget Oktober