Ishigurov fascinujúci chlad sa dobre predáva

Kazuo IshiguroFoto:  Addmedia.cc 

Svoj prvý román z prostredia rodného Nagasaki A Pale View of Hills (Bledý výhľad na hory) vydal v roku 1982 ako dvadsaťsedemročný a dostal zaň od Kráľovskej literárnej spoločnosti Cenu Winifredy Holtbyovej. Britský spisovateľ japonského pôvodu Kazuo Ishiguro však v rozhovore pre The Paris Review prezradil, že nie vždy mu všetko vychádzalo.

Vo svojich začiatkoch napísal rozhlasovú hru o škuľavých milencoch a ponúkol ju BBC. Odmietli ju, ale zároveň ho povzbudili, a tak ho neúspech neodradil.

Do Anglicka sa prisťahoval s rodičmi ako päťročný, keď jeho otec získal prácu v Britskom národnom inštitúte oceánografie. Ako chlapec sa rýchlo prispôsobil novému domovu. Nemal problém s jazykom, hoci nikdy nechodil na lekcie angličtiny. Miloval kovbojské filmy a televízne seriály a z nich sa ju postupne naučil.

 

Kauzo Ishiguro na rodinnej fotografii
Päťročný Kauzo Ishiguro na rodinnej fotografii pred presťahovaním sa do Veľkej Británie

 

Navštevoval anglickú základnú školu a neskôr gymnázium. Aj keď sa rodičia plánovali vrátiť do Japonska, napokon to nikdy neurobili. Snažili sa mu však vštepiť aj japonské hodnoty, ale ako sám priznáva, jeho japončina bola dosť mizerná. Japonsko prvýkrát navštívil až po 29 rokoch.

Študoval filozofiu a literatúru na univerzite v Canterbury, kde hral a spieval v kapele. Zúfalo chcel byť muzikantom, s hudbou však veľmi neuspel, a tak uvažoval, čo bude vlastne robiť. Vtedy náhodou natrafil na kurz tvorivého písania, ktorý viedol Malcolm Bradbury na UEA vo východoanglickom Norwichi. Svoj talent tak nasmeroval na písanie.

Sám uvádza, že keď sa vo svojich skorých prácach pokúšal písať o veciach zo svojho okolia, nešlo to. No len čo začal písať o Japonsku, akoby sa v ňom niečo odomklo. Jeho spolužiaci najviac oceňovali práve jeho japonskú tvorbu, hoci sám tu krajinu poznal len z rozprávania rodičov, kníh a filmov. Aj vo svojom ďalšom románe An Artist of the Floating World (Umelec miznúceho sveta) z roku 1986 sa príbehom o maliarovi, ktorý sa zapredal cisárskej vojnovej mašinérii, vracia do Japonska. Román bol ocenený prestížnou britskou Whitbread Book Awards.

Jeho tretí román The Remains of the Day (Súmrak dňa) z roku 1989 mu už zabezpečil medzinárodnú slávu. Získal Man Bookerovu cenu, len v angličtine sa ho predalo viac ako milión kópií a bol sfilmovaný. V rovnomennej adaptácii režiséra Jamesa Ivoryho si v hlavných úlohách zahrali Anthony Hopkins a Emma Thompsonová.

 


Súmrak dňa nakrútil v roku 1993 režisér James Ivory
 

Zameral sa v ňom na medzivojnovú Veľkú Britániu. Rozprávačom je majordóm Stevens, ktorý strávil väčšinu svojho života v službách anglického lorda Darlingtona. Hovorí o bezhraničnej oddanosti vedúcej až k vzdaniu sa vlastnej identity. Román mnohí kritici považujú za autorovo najlepšie dielo.

Nasleduje príbeh klaviristu zamotávajúceho sa do siete sľubov na vystúpenia, ktoré nie je schopný splniť. Román, ktorý vyšiel v roku 1995 pod názvom The Unconsoled (Neuspokojený) rozdelil kritikov, nevedeli sa zhodnúť, či ide o majstrovské dielo alebo nie.

V roku 2000 mu vychádza román When We Were Orphans (Keď sme boli siroty), ktorý je dostupný aj v českom preklade. Britský súkromný detektív v ňom rieši záhadu zmiznutia svojich rodičov v Šanghaji počas vojny s Japonskom.

Jedno z jeho najznámejších diel, dystopický román Never Let Me Go (Nikdy ma neopusť) vychádza v roku 2005. Spočiatku idylický príbeh z prostredia anglickej internátnej školy postupne odhaľuje, že jej študentov čaká zvláštny osud. Hrdinovia románu sú klonované bytosti, ktorých orgány neskôr poslúžia šťastnejším, neklonovaným ľudom.

 


Nikdy ma neopusť nakrútil v roku 2010 režisér Mark Romanek
 

Je to v skutočnosti príbeh tábora smrti – hrozivá alegória ľudskej smrteľnosti. Režisér Mark Romanek podľa románu nakrútil úspešný film, v hlavných úlohách s Carey Mulliganovou, Keirou Knightleyovou a Andrewom Garfieldom.

Knižný kritik píšuci pre New Yorker a profesor Harvardovej univerzity James Wood na Ishigurovi oceňuje, že vo všetkých svojich románoch prejavuje mimoriadnu schopnosť preniknúť do hĺbky ľudskej psychiky. A to napriek tomu, že píše bez emócií, až extrémne pokojným tónom. Jeho dielo je podľa neho svojské, nepodlieha módnym trendom ani požiadavkám trhu.

„Jeho autorský cit a chlad sú fascinujúce,“ vyjadrila sa o ňom v jednej recenzii spisovateľka Patricia Highsmithová.

 

Umelec miznúceho sveta (1990)Súmrak dňa (2016)Do slovenčiny boli preložené romány Umelec miznúceho sveta a Súmrak dňa

 

Sám spisovateľ o emóciách prehovoril v roku 1990 pre The Times v súvislosti so svojím románom Súmrak dňa: „V britskej a japonskej spoločnosti je schopnosť ovládania emócií považovaná za dôstojnú a elegantnú. Stevens má tendenciu považovať emócie za chybu a slabosť,“ uviedol Ishiguro a dodal, že „kniha je o tragédii človeka, ktorý to nechal zájsť príliš ďaleko, a odmieta tak právo na lásku, ako aj byť človekom. Je to niečo, čo Angličania strednej a vyššej strednej triedy robia často.“

 

Romány Kazua IshiguruRomány Kazua Ishiguru vydané britským vydavateľstvom Faber & Faber

 

Kazuo Ishiguro je autor, ktorý nemá problém osloviť čitateľov a knihy aj predáva. Od čias, kedy získal Man Bookerovu cenu za román Súmrak dňa, sa pravidelne objavoval v rebríčkoch amerických bestsellerov.

Blogerka Teresa Prestonová odporúča vo svojom článku v magazíne BookRiot začať ako prvý čítať jeho román Never Let Me Go (v češtine vyšiel pod názvom Neopouštěj mě) a potom pokračovať ďalšími titulmi.

Jeho posledný román The Buried Giant (Pochovaný obor) z roku 2015 vychádza v týchto dňoch aj v českom preklade. Autor sa v ňom vo fantasy štýle, známom z románov J. R. R. Tolkiena či z Hry o tróny, pohráva s témou straty pamäti.

A tak hoci sa Kazuo Ishiguro pôvodne chcel stať hudobníkom, zdá sa, že jeho doterajšia tvorba potvrdila správnosť jeho rozhodnutia venovať sa naplno písaniu. Švédska akadémia mu 5. októbra 2017 udelila Nobelovu cenu za literatúru.

„Kazuo Ishiguro je skvelá voľba pre Nobelovu cenu. Je to populárny a prístupný spisovateľ, a zároveň aj ten, ktorý je inteligentný, sofistikovaný, invenčný a experimentálny,“ uviedol Viet Thanh Nguyen, držiteľ Pulitzerovej ceny za beletriu a profesor na Univerzite v Južnej Karolíne.


Karolína Biala

Karolína Biala
  Práve číta Nylonový mesiac od Jaroslavy Blažkovej