Tú myšlienku vyslovil ako prvý Theodor Adorno. Písať básne po Osvienčime je barbarské. Mnohí si ich zmysel okamžite spoja s obrazmi hrôzy plynových komôr, hŕbami naskladaných tiel a dobytčích vagónov. Ako uchopiť v hraniciach ľudského jazyka niečo, čo si naša myseľ nedokázala dlhú dobu ani len predstaviť? Pokračovať v čítaní
Na prvý pohľad jednoduchá otázka – čo je to slovenská literatúra? Je možné napísať literárny text bez ohľadu na použitý jazyk, bez uvedenia akýchkoľvek bližších reálií, bez prezradenia histórie postáv a miest, a napriek tomu vedieť, že toto je literatúra slovenská, a nie ukrajinská, poľská či ruská? Dá sa vôbec také niečo napísať? Pokračovať v čítaní
Spoznávanie prekladovej literatúry by sa dalo prirovnať k úmornej snahe preplávať z pobrežia na otvorené more. Silné vlny sa celou svojou silou človeka snažia vrátiť na bezpečnú pevninu a nedopriať mu tak pôžitok z hĺbky skutočného oceánu. Nie je dôležité, či ide o literatúru českú, nemeckú alebo taliansku. Podstata je rovnaká. Pokračovať v čítaní
Utrúsiť v spoločenskej konverzácii poznámku o tom, že práve čítate Houellebecqa, je v súčasnosti ešte stále znakom vášho kvalitného a náročného čitateľského vkusu. Mali by sme si však vedieť odpovedať aj na otázku, prečo ho je vlastne dobré a potrebné čítať. Lebo je kontroverzný, poburujúci, autentický? Pokračovať v čítaní
