Moresco, autor otvoreného mora

Foto:  BaCo Productions 

Proces spoznávania prekladovej literatúry by sa dal prirovnať k úmornej snahe preplávať z pobrežia na otvorené more. Silné vlny sa celou svojou silou človeka snažia vrátiť na bezpečnú pevninu a nedopriať mu tak pôžitok z hĺbky skutočného oceánu. Nie je pritom vôbec dôležité, či ide o literatúru českú, nemeckú alebo taliansku. Podstata zostáva rovnaká.

Vo všetkých prípadoch čitateľom hrozí riziko, že sa im skrz dunivé vlnobitie v podobe Michala Viewegha, Kerstin Gier či Eleny Ferrante nikdy nepodarí preplávať k Matejovi Hořavovi, Benedictovi Wellsovi či Antoniovi Morescovi. Bola by to však obrovská škoda.

Identifikovať základné rozdiely medzi pokojnou hladinou otvoreného mora a príbojom je v prípade literatúry pomerne jednoduché. Zatiaľ čo príbojoví autori majú dokonale zvládnutú propagáciu nielen svojich diel, ale predovšetkým seba samých, autori otvoreného mora tento prvok (nielen z finančných dôvodov) obyčajne celkom radi opomínajú.

Rovnako aj frekvencia diel príbojových autorov je enormne vyššia, než autorov otvoreného mora. Častý výskyt „horúcich noviniek“, prichádzajúcich na trh vždy v dokonalom načasovaní a v sprievode mohutnej mediálnej kampane, môže v spoločnosti vzbudzovať pocit akejsi etablovanosti daného autora, bez ohľadu na to, či si vydavateľstvom ostentatívne deklarovaný náklad skutočne nájde svojich čitateľov.

Odpovedí na otázku, prečo je pulty s bestsellermi pri návšteve kníhkupectiev lepšie úplne vynechať, je viacero. Spoločného menovateľa však bude hrať v každom prípade otázka času. Je potrebné to povedať nahlas. Kvalitná literatúra je pomalá! Dlho vzniká, dlho sa konzumuje a najdlhšie sa trávi.


Talianske a české vydanie Morescovej novely

Útla novela Světýlko (La lucina, 2013) talianskeho spisovateľa Antonia Moresca, ktorá je doposiaľ jediným autorovým dielom preloženým do českého jazyka, preukazuje silu práve spomenutej pomalosti. Ide o literatúru, ktorá sa násilím nesnaží šokovať dejovými zvratmi, nevzniká na objednávku vydavateľa a nemá ani záujem zápasiť o čitateľovu pozornosť na pene pribúdajúcich noviniek.

Prišel jsem sem, abych zmizel…

Napriek tomu, že Antonio Moresco pred nedávnom oslávil sedemdesiatku, jeho meno nie je za hranicami Talianska nijak zvlášť známe. Zďaleka pritom nejde o človeka utiahnutého kdesi na okraji spoločenského diania. So združením Nomádska republika, ktoré v roku 2014 sám založil, pravidelne usporadúva pešie túry naprieč Európou.

Je autorom dvoch divadelných hier, ako aj úspešnej knihy detských rozprávok. Zaujať čitateľov prozaickým textom sa však Morescovi dlhodobo nedarilo.

Vlastné poviedky začal Moresco písať až po tridsiatke, no ich zverejnenie vydavateľstvá vytrvalo odmietali. Vážnejšiu pozornosť autor vzbudil až románovou trilógiou Nestvorený svet (L´increato), ktorej obsahové rozpätie presiahlo 2 500 strán. Ako sám prezradil, práve pri písaní posledného dielu tejto monumentálnej ságy (Nestvorení, 2015) sa Morescovi dielo, takpovediac, vymklo z rúk.

Antonio Moresco 2005
Taliansky spisovateľ Antonio Moresco na festivale v Mantove

Myšlienka, ktorej chcel pôvodne autor v románe venovať nanajvýš pol stránky textu, sa začala, Morescovými slovami, dožadovať vlastného nezávislého života. Paralelne tak začali vznikať dva samostatné príbehy, ktoré síce zväzovala nevedomá niť autorových myšlienok a asociácií, no priamo spolu nijak nesúviseli. Začala vznikať novela Světýlko.

Moresco v jej relatívne jednoduchej dejovej linke čitateľovi predstavuje postavu muža, ktorý sa z neznámeho dôvodu usadil v osade, ktorej jediným obyvateľom je on sám. Realizovať očakávateľný zámer oddychu od uponáhľanej spoločnosti v podobe ponorenia sa do akéhosi stavu aktívnej meditácie však už prvú noc mužovi prekazí naoko banálna udalosť.

Malé svetielko, ktoré sa v rovnakú večernú hodinu pravidelne rozsvecuje na druhej strane strmej rokliny, hlboko v lesoch, bez prístupu elektrického prúdu.

Snaha dodať tomuto iritujúcemu javu jednoduché a racionálne vysvetlenie muža onedlho privedie k rozhodnutiu sa k záhadnému svetielku vydať. Odhalenie, ktoré na muža čaká, však už medzi banálne patriť ani zďaleka nebude. Moresco svojho hlavného hrdinu po príchode na miesto uzatvára do bludiska plného krivých zrkadiel, pričom prestáva byť zrejmé, aký je vlastne rozdiel medzi realitou, snom a fantáziou.

Každému tak postupne dochádza, že záhada pravidelne sa rozsvecujúceho svetla bude patriť v Morescovej novele k tým najmenej zaujímavým.

 

Taliansko-francúzsky film La lucina (2018)

Na základe novely Světýlko (La Lucina) vznikol v roku 2018 aj rovnomenný film v réžií Fabia Badolata a Jonnyho Constantina. Zaujímavosťou je, že rolu hlavného hrdinu vo filme stvárnil sám Antonio Moresco.

Fotografie: BaCo Productions, Mondadori, DybbukFestivaletteratura


Jakub Neumann

Jakub Neumann
  Práve číta Léto v Baden-Badenu od Leonida Cypkina