Tú myšlienku vyslovil ako prvý Theodor Adorno. Písať básne po Osvienčime je barbarské. Mnohí si ich zmysel okamžite spoja s obrazmi hrôzy plynových komôr, hŕbami naskladaných tiel a dobytčích vagónov. Ako uchopiť v hraniciach ľudského jazyka niečo, čo si naša myseľ nedokázala dlhú dobu ani len predstaviť? Pokračovať v čítaní
Mŕtvi sú mŕtvi, peklo ostáva živým. Dunenie diel druhej svetovej vojny a dym z jej vyhladzovacích táborov je za oceánmi. Ročné obdobia v Novom Yorku plynú, skutoční ľudia, aj fiktívno-skutočné postavy románu Slib od Chaima Potoka končia vysokú školu, prežívajú milostné príbehy. No niečo podivné sa predsa len deje. Pokračovať v čítaní
Nie je práve chaos, neistota a strach tým, čo pociťujú ľudia v zložitých časoch? José Eduardo Agualusa stavia na historických udalostiach, ale nebazíruje na nich. Nechce nás vyčerpať faktami, chce, aby sme ich zažili na vlastnej koži, aby sme ich vnímali prostredníctvom emócií. Pokračovať v čítaní
Albert Camus, autor slávnej novely Cudzinec či románu Mor a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, zomrel pri autonehode 4. januára 1960. S teóriu o tom, že autonehodu zinscenovala sovietska tajná služba KGB prišiel taliansky publicista Giovanni Catelli, keď ju v roku 2011 publikoval v denníku Corriere della Sera. Pokračovať v čítaní
