Zopár kníh (nielen) pod stromček

Foto:  Adobe Stock 

Nejednému z Vás isto aj tento rok napadlo obdarovať svojho blízkeho knihou. Takýto nápad však obyčajne náhle vystrieda zložitá otázka – ale akou knihou? V mysli si prehrávame úryvky rozhovorov a snažíme sa spomenúť na čosi, čo by nám bližšie napovedalo, aká kniha by sa nášmu priateľovi mohla páčiť. Áno, po chvíli si spomenieme na jedného – dvoch autorov, ale čo od nich náš blízky čítal a čo nie, už obyčajne nevieme.

Návšteva kníhkupectva môže tento problém ešte umocniť. Pred očami na nás ihneď po vstupe vyskakujú stovky kníh. Novinky sa miešajú s bestsellermi, krikľavé obaly striedajú tie fádnejšie a my nevieme, či si máme čítať viac o obsahu, alebo o autorovi daného diela. Narastajúcu bezradnosť po chvíli vystrieda myšlienka, že svojmu blízkemu kúpime radšej čosi celkom iné. Holiaci strojček, dvojdňový pobyt vo wellness hoteli či lístky na koncert.

Bola by to však obrovská škoda!

Práve preto sme sa vám ako redakcia Literárnych novín v tomto predvianočnom čase rozhodli odporučiť zopár kníh, za kvalitný obsah ktorých ručíme.

Výber Ivana Kollára

Nie zriedka dostávam otázku, akú knihu by som odporučil. Odpovedám veľmi váhavo až bojazlivo, skoro ako zločinec, ktorý čelí otázkam skúseného vyšetrovateľa.

Ak už musím na túto neľahkú otázku odpovedať, tak nezohľadňujem len literárnu či faktografickú kvalitu diela, ale aj vydavateľskú odvahu. A tak aj tieto odporúčania sú veľmi úzkym výberom, respektíve len ukážkou toho, že aj na takom malom knižnom trhu, akým Slovensko disponuje, sa objavujú knihy, ktoré výrazne prekračujú komerčno-vydavateľský charakter.

Aj v roku 2018 sa na slovenskom knižnom trhu objavili knihy, ktoré nespĺňajú len esteticko-literárne kritériá, ale sú zároveň aj prejavom nemalej odvahy slovenských vydavateľov.

Medzi také knihy určite patrí aj štvrté pokračovanie šesťdielnej série (prvý diel vyšiel v roku 2016) s názvom Môj boj 4 (Min kamp – Fjerde bok) nórskeho spisovateľa Karla Ove Knausgårda. Vydavateľstvo Ikar sa prostredníctvom svojej edície Odeon pustilo naozaj do veľkého projektu vydať všetkých šesť dielov Knausgårdovej časozberno-literárnej spovede. Prostredníctvom svojej sextalógie nechal dokorán otvorené dvere aj do tých najintímnejších zákutí svojho života a myslenia. Je to miestami až akási literárna reality show, v ktorej účinkuje autor a jeho príbuzní, z ktorých mu mnohí dodnes nevedia odpustiť jeho úprimnosť a otvorenosť.

Koncom roka 2018 vydal Ikar v edícii Odeon ďalšiu svojím spôsobom exkluzívnu beletriu. Knihu nepokoja od portugalského spisovateľa Fernanda Pessou. Unikátnosť spočíva aj v tom, že rozsiahly výber z tohto dnes už svetoznámeho diela vyšiel prvýkrát v slovenčine. Už sám názov napovedá, že nejde o jednoduchú knihu či príbeh. Ten vlastne absentuje úplne. Je to denník, alebo skôr labyrint rôznorodých, často protirečivých úvah s výrazne existenciálnym nádychom. Prvýkrát kniha vyšla až 47 rokov po smrti Fernanda Pessou v roku 1982.

Nie úplne nepodobný spôsob písania si vypestoval aj svetoznámy maďarský spisovateľ Péter Esterházy. Slovenský čitateľ sa v roku 2018 vďaka vydavateľstvu Absynt mohol zoznámiť aj s poslednou knihou tohto aristokrata európskej literatúry. V knihe Pankreasník (Hasnyálmirigynapló) sa Esterházy s neopakovateľným intelektuálnym spôsobom vyrovnáva so smrteľnou chorobou – rakovinou pankreasu, ktorej napokon tesne po maďarskom vydaní podľahol.

Medzi naozaj lahôdky slovenského knižného trhu možno zaradiť aj dvojzväzkové Gundžovníky od Júliusa Satinského, ktorý bol počas svojho života živým dôkazom toho, že človek je naozaj tvor Homo ludens. Po tom, ako vydavateľstvo Slovart vydalo v roku 2013 Satinského Listy Oľge, prinieslo v roku 2018 jeho Gundžovníky. Dvojzväzková publikácia prináša 87 čísel rovnomenného časopisu, ktorý Satinský sám písal a ilustroval v rozmedzí rokov 1967 až 1984. Časopis vychádzal v dvoch exemplároch, z ktorých jeden putoval do USA a druhý do Švajčiarska. V Gundžovníkoch Július Satinský vtipnými, miestami z dnešného hľadiska až nekorektnými článkami oboznamoval krajanov žijúcich v emigrácii o dianí v totalitnom Československu. Podobne ako Listy Oľge aj originálne Gundžovníky vyšli vďaka editorskej práci dcéry Júliusa Satinského Lucii Molnár Satinskej.

Z hľadiska nekomerčnej vydavateľskej odvahy za zmienku, ale aj odporúčanie stoja tohtoročné prózy slovenských autorov Mareka Vadasa Zlá štvrť (KK Bagala), Ballu Je mŕtvy (KK Bagala), Pavla Rankova Legenda o jazyku (Slovart), Dušana Dušeka Strih vetra (Slovart) či novela Máriusa Kopcsaya Stena (Marenčin PT).

Výber Jakuba Neumanna

Keď v roku 1993 vo vydavateľstve Marenčin PT vyšli Valéryho Zlé myšlienky, bola to literárna udalosť roka. Napriek tomu bolo dielo tohto francúzskeho básnika a filozofa neprávom odsúdené opätovne na celé štvrťstoročie upadnúť do zabudnutia. Až na pár zábleskov v podobe antológií či krátkych zbierok sa slovenský čitateľ s myšlienkovou mohutnosťou tohto velikána nemohol oboznámiť. Valéry bol zajatý v literárnom bezčasí. Vyslobodenia sa vďaka českému vydavateľstvu Academia dočkal až minulý rok. Bezmála 700-stranový výber s názvom Sešity (Cahiers) tak konečne ponúka možnosť ponoru do denníkových zápiskov a filozofických úvah nad rôznymi témami.

Ako si Valéry poznamenal v roku 1896 – „Existujem, aby som čosi našiel“. Čítajme, aby sme sa čosi dozvedeli.

Ak by som mal možnosť upriamiť pozornosť na jediné a z môjho pohľadu najdôležitejšie dielo tohto roka, bola by to útla zbierka básní nil, úvod. Nechcem sa zamýšľať nad tým, prečo musela vyjsť v českom vydavateľstve, ani prečo v nej nikde neuvidíme meno autora (Erik Jakub Groch). To všetko je zbytočné. Postačuje vedomosť, že človek, ktorý dokáže takým dokonalým jazykom uchopiť zmysel tohto sveta, je tu niekde medzi nami.

Ak ktosi povedal, že po skúsenosti Osvienčimu nie je viac možné písať poéziu, táto zbierka je pre mňa hmotným dôkazom opaku.

: predstavil som si slzu uloženú vo formaldehyde
: tichší je len tieň mŕtveho dieťaťa
: mne samotnému obetuj desatinu zo mňa

Hoci v tomto roku na knižnom trhu silno zarezonovalo vydanie iného Kertészovho románu (Bezosudovosť, Slovart), osobne považujem za autorov meisterstück iné dielo – Někdo jiný (Valaki más). Pamätám si, ako som si nie vety, ale celé pasáže začal vyznačovať ceruzkou a vedľa kresliť veľké výkričníky. Aspoň tak som sa snažil zachytiť myšlienky, ktoré z môjho pohľadu pomenovávali čosi absolútne podstatné, no nezrozumiteľné zároveň. „Ak je stvorenie dielom lásky, znamená to, že smrť a zmar sú dielom nenávisti? Alebo stojí za úvahu možnosť, že aj smrť je dielom lásky?“

Niet najmenších pochýb, že Kertész sa so svojím dielom zaradil na vrchol európskej literatúry, hoci vieme, že daň za toto umiestnenie bola v jeho prípade azda až príliš vysoká.

Albert Einstein vraj kedysi povedal, že v ťažkých životných chvíľach si zvykne listovať a čítať úryvky z Bhagavatgíty. Nachádza v nej múdrosť, ktorá mu pomáha prekonať starosti a pochopiť zákonitosti tohto sveta. Podstata knihy Herbář (Füves könyv) od Sándora Máraia je v tomto, myslím, podobná. Márai neprichádza so žiadnymi veľkými pravdami, nekáže ani nemoralizuje. Nesnaží sa človeka ohúriť ani ho zapliesť do skostnateného systému nezrozumiteľných pravidiel. Práve naopak. Prostredníctvom opisu bežných situácií odhaľuje našu ľudskú malosť aj veľkosť zároveň. Na vyše 260 stranách tak pekne postupne, kvietok po kvietku a lupienok po lupienku ako v skutočnom herbári predostiera človeku alternatívny obraz riešenia problémov, útrap, či iných ľudských strastí. Kto vie, čo by na to povedal Einstein…

Kronika tých, ktorí počas starého, ale aj nového režimu menili kabáty podľa toho, kadiaľ vietor fúkal a voda tiekla, je až nedôstojne dlhá a smutná. O to viac si preto treba vážiť jednotlivcov, ktorých názory zostávali a zostávajú rovnaké bez ohľadu na miesto – (politický) priestor a – čas. Jedným z nich je aj literárny kritik a vedec Milan Hamada. Trojzväzkové Kritické komentáre (I., II., III.), ktoré od roku 2012 vychádzajú vo vydavateľstve KK Bagala, dostatočne jasnou rečou preukazujú, že autor sa nebojí ísť proti prúdu v politickom, ale ani v literárnom prostredí. Ostrej kritike sa tak pred revolúciou nevyhli niektoré básne oslavovaného Miroslava Válka, ale ani porevolučný, čitateľmi vysoko cenený román Rivers of Babylon Petra Pišťánka.

Keď nedávno vydavateľstvo Artforum položilo viacerým osobnostiam otázku, koho by zaradili do prvej pätice kánonu slovenskej literatúry faktu, hádajte kto skončil na prvom mieste?

Výber Miroslava Bekeča

Z knižnej ponuky ostatných mesiacov by som chcel upriamiť pozornosť predovšetkým na počin vydavateľstva Premedia, ktoré prinieslo prvé slovenské vydanie klasiky nemeckého spisovateľa Güntera Grassa z roku 1959 Plechový bubienok (Die Blechtrommel) v preklade Michala Hvoreckého. Príbeh, odohrávajúci sa na pozadí dramatických historických udalosti 20. storočia, sa mi už ako 19-ročnému chlapcovi nezmazateľne zapísal do pamäte na začiatku 80. rokov po vzhliadnutí rovnomenného filmu režiséra Volkera Schlöndorffa v rakúskej verejnoprávnej televízií ORF.

V totalitnom a propagandou presiaknutom Československu pre mňa osobne táto filmová adaptácia pootvorila (napriek mojej veľmi chabej znalosti nemčiny) doslova ďalšiu dimenziu. Grassov román, ktorý vyšiel v češtine už v roku 1968 (Mladá fronta), bol však v oných časoch už prakticky nedostupný.

Z ponuky literatúry faktu ma zaujal najmä titul českého Odeonu z pera vtedy ešte nie veľmi známeho autora Gabriela Garcíu Márqueza. Séria reportáží Devadesát dnů za železnou oponou (90 días en la Cortina de Hierro) bola pôvodne publikovaná v roku 1959 v bogotskom magazíne Cromos. Knižne potom vyšla až v roku 1978 pod novým názvom De viaje por los países socialistas a neskôr ako De viaje por Europa del Este.

Zápisky mladého kolumbijskeho novinára z pobytu za berlínskym múrom po Stalinovej smrti ponúkajú svojím spôsobom unikátny pohľad na vtedajšie Československo, Poľsko, vojensky pokorené Maďarsko či dokonalý obraz Potemkinovej dediny – Sovietskeho zväzu.

Presvedčený ľavičiar Márquez prekvapuje okrem vynikajúcej znalosti stredoeurópskych reálií a neskrývaného kritického pohľadu predovšetkým detailnými postrehmi aj výnimočnou schopnosťou zachytiť atmosféru, a z môjho pohľadu aj istú imaginárnosť reality, akú poznáme z jeho neskoršieho slávneho románu Sto rokov samoty.

Do tretice odporúčam titul Martina Milana Šimečku Medzi Slovákmi, ktorý vyšiel koncom roka 2017 v knižnej edícii Denníka N. Autora som až do prečítania knihy vnímal viac-menej len ako novinára a publicistu. Objavil som však v ňom aj skvelého prozaika.

Medzi Slovákmi je výnimočne otvorená a úprimná sonda do slovenskej reality od normalizácie až do súčasnosti. Ako už o knihe napísal šéfredaktor českého týždenníka Respekt Erik Tabery „…vo svojej knihe prejavuje lásku k Slovensku tým najlepším možným spôsobom – je k nemu kritický“.

Kniha sa navyše výborne číta a zhltol som ju za niekoľko hodín. Jednoznačne odporúčam.

Z ďalších zaujímavých titulov uplynulého roku som si napríklad nenechal ujsť nové a typograficky zaujímavé vydanie Borgesových poviedok, ktoré na knižný trh pod názvom Fikcie prinieslo vydavateľstvo Artforum (na praktické čítanie však odporúčam skôr ich elektronickú verziu). Za zmienku stojí aj dvojdielna séria historika Martina Vašša o bratislavskej umeleckej bohéme z rokov 1920 až 1945 (Zlatá bohéma, Medzi snom a skutočnosťou) z vydavateľstva Marenčin PT.

Niektorých autorov uvedených v tomto článku budete dozaista poznať a o niektorých ste možno ani raz nepočuli. Rovnako aj niektoré diela vám v kníhkupectve ihneď podajú, iné budete spolu s predajcami hľadať zapadnuté v policiach. Nenechajte sa tým však odradiť.

Nejde nám iba o to, aby sme vám ušetrili čas s výberom, ale predovšetkým, aby sme upriamili Vašu pozornosť na diela, ktoré sa nebojíme nazvať skutočnou literatúrou.

Teda takou literatúrou, ktorá nielenže čitateľa po prečítaní prvých stránok nesklame, ale ktorú ani ten najlepší pobyt vo wellness hoteloch, dúfajme, nikdy nenahradí.

Prajeme všetkým radostné Vianoce a príjemné čítanie

Fotografie: Adobe Stock, Ikar, Absynt, Academia, Éditions Fra, Kniha Zlín, Premedia, OdeonN Press


Literárne noviny

Redakcia Literárnych novín
  www.literarnenoviny.sk

www.martinus.sk