Oheň na pomedzí dní

Foto:  Magvető Kiadó 

Fiktívne mesto niekde v Sedmohradsku, hoci pokojne by sa mohlo nachádzať kdekoľvek v postkomunistickej Európe, krátko po revolúcii a páde diktátora. Emma, dospievajúce dievča, sa po tragickej smrti rodičov dostáva do sirotinca, odkiaľ si ju po krátkom čase odvedie stará mama, o existencii ktorej dovtedy nevedela.

Román maďarského spisovateľa Györgyho Dragomána Hranica (Máglya, 2014) vyvolal po svojom vyjdení v susednom Maďarsku vášnivú diskusiu v literárnych kruhoch. Jeho slovenský preklad prinieslo v máji tohto roku vydavateľstvo Zelený kocúr ako tretí titul edície Pevný bod, zameranej na kvalitnú európsku prózu.

Hlavná hrdinka románu Emma sa ocitá v neznámom meste. Miesto, ktoré ukrýva aj jej minulosť, má byť odteraz jej novým domovom. Prítomnosť je však pre ňu nočnou morou. V meste počas násilného potlačenia prevratu prišlo o život mnoho civilistov. V spoločnosti vládne chaos, neistota a strach. Emma z pohľadu dievčaťa na hranici dospelosti prežíva tieto udalosti ešte intenzívnejšie.

Okrem smútku za rodičmi sa Emma musí v škole vyrovnávať aj s ohováraním starého otca, ktorého považujú za zradcu a prisluhovača starého totalitného režimu, starú mamu v tichosti označujú za bláznivú.

Stáva sa outsiderom v cudzom svete. Cesta k ostatným ľuďom je pre ňu plná prekážok spojených nielen s dospievaním, ale aj s príslušnosťou k rodine.


Pôvodné maďarské vydanie a slovenský preklad románu

V príbehu sa stretáva magická fikcia a realita, autor románu sa prejavuje ako majster opisov. Obyčajné predmety, ale aj atmosféru udalostí vykresľuje Dragomán veľmi autenticky, zachádza do detailov. Pôsobivé sú napríklad pasáže, keď opisuje spoločné činnosti Emmy a starej mamy. Pečenie ťahanej štrúdle, varenie slivkového lekváru, skoro až rituálne darovanie norkového kožucha.

Všetky tieto, na prvý pohľad bežné aktivity stará mama vykonáva neortodoxným spôsobom. Pri pečení štrúdle sa trocha čaruje, do slivkového lekváru pridajú trocha byliniek z cintorína. Cítiť z toho nostalgiu za čímsi starosvetským, pôvodným, trocha vidieckym a magickým.

„Idem k pultu, vezmem porcelánovú misu, stará mama mi kývne hlavou, povie, aby som plnku vyliala na cesto v dlhom páse. Všetko sa jej to vlní pod rukami. Rozprestriem orechové čerešne po okraji stola, stará mama povie, dobre, usmeje sa, vysloví meno. Iván. Zdvihne ruky z cesta, obrus sa zavlní, cesta sa samo zavinie, potom sa pohne, akoby sa chcelo skĺznuť zo stola“

V štyridsiatich dvoch kapitolách čitateľ vníma udalosti predovšetkým z pohľadu Emmy a z vnútorných monológov starej mamy, odokrývajúcich jej spomienky na minulosť. Stará mama v nich opisuje tragické osudy svojich židovských kamarátov z obdobia holokaustu.

Kapitoly občas pôsobia ako samostatné epizódy. Majú svoj začiatok aj koniec. Môže sa zdať, že jednotlivé udalosti na seba veľmi nenadväzujú, súvislosti sa však odhaľujú postupne a v závere príbehu dochádza k ich prepojeniu a rozuzleniu.


Dragománova kniha je o hľadaní hraníc. O hranici, kde a kedy sa upaľujú bosorky, hranici medzi detstvom a dospelosťou, magickosťou a realitou či neslobodou a nadobudnutou slobodou.

„Učiteľ povie, že si myslel, že sem chodia takí, čo radi kreslia, takí, čo vedia pracovať aj sami, nielen vtedy, keď sa im prikáže, čo majú robiť. Takí, čo majú vlastné nápady. Ale zdá sa, že my vieme len vyvreskúvať a vyvádzať, ako dobytok. Zdá sa, že tu nikto nevie, čo si počať so slobodou“

A hoci lingvistická hra s názvom románu nie je v texte explicitne prítomná, autor s ňou vo všetkých týchto významoch pracuje.

György Dragomán
Maďarský spisovateľ György Dragomán

Jeden z najprekladanejších súčasných maďarských prozaikov György Dragomán, ktorý sa narodil v rumunskom Târgu Mureș, príbeh podáva nenásilne a jeho román rozhodne nie je len svedectvom minulej doby.

Slová učiteľa kreslenia, ktorý zistí, že na výtvarnom krúžku takmer nikto nezačne kresliť sám od seba, nepatria len deťom. Otázka, či vieme, čo si počať so slobodou, je stále aktuálna. Či sme na ňu vôbec pripravení?

Grafika a fotografie: Magvető, Zelený kocúrGyörgy Dragomán Online


Beáta Babičová

Beáta Babičová
  Práve číta Opýtaj sa prachu od Johna Fanteho