Vianočné odporúčania

11 minút čítania

Patrícia Šišková

Juraj Kováčik debutoval poviedkovou zbierkou V panoramatickom kine (2018) a hneď sa dostal medzi finalistov tohtoročnej Anasoft litery. Tento rok mu vyšiel prvý román Všetky jeho svety a netají sa tým, že pracuje na ďalšej knihe. Kováčik prináša do slovenskej literatúry niečo nové. Aj keď podľa vlastných slov píše najmä o láske a smrti, jeho texty sú čisto racionálne, jemne pretkané vedecko-fantastickými prvkami, ale len natoľko, že ich sotva môžeme zaradiť medzi sci-fi literatúru.

Hrdinom Všetkých jeho svetov je Andrej – teoretický fyzik zaoberajúci sa paralelnými vesmírmi a antropologička Emily. Spojenie humanitného a technického univerza mu tak dovoľuje nielen zamýšľať sa nad tým, do akej miery je náš život predurčený a nakoľko ho vieme ovplyvniť, ale dáva mu aj priestor na hľadanie odpovedí.

Talianski autori v súčasnosti dominujú na poli prekladovej literatúry a mohlo by sa zdať, že zatieňujú spisovateľov píšucich v iných jazykoch. Malými krokmi však začína do našich končín prenikať aj lusofónna literatúra, ktorá vie osloviť najmä náročných čitateľov.

Koncom minulého roka sa na pulty kníhkupectiev dostala Kniha nepokoja (Livre do Desassossego, 1982) Fernanda Pessou, tento rok pribudli Všeobecná teória zabúdania (Teoria geral do Esquecimento, 2012) od Josého Eduarda Agualusu či Všetky poviedky od Clarice Lispectorovej.

Agualusa nás cez príbeh ženy, ktorá takmer 30 rokov neopustila svoj byt, sprevádza procesom oslobodenia Angoly spod portugalskej nadvlády. Lispectorová zas pre Slovákov predstavuje veľkú neznámu, no kto sa odhodlá začítať sa do takmer 500-stranovej knihy, objaví skrytý brazílsky poklad plný výnimočných poviedok. Osemdesiat päť poviedok odzrkadľuje vývoj samotnej autorky.

Hrdinky dospievajú spolu s ňou, menia sa z mladých dievčat na vydaté ženy, starnú a vyrovnávajú sa s vlastnou smrteľnosťou.

Švajčiarsky novinár Sacha Bathyany náhodou zistil, že na konci druhej svetovej vojny, počas oslavy v sídle jeho pratety v rakúskom Rechnitzi, bolo zavraždených 180 Židov. Začal sa preto vŕtať v rodinnej histórii, o ktorej všetci mlčali, a otvoril mnoho bolestivých tém. Ľudia sa ho často pýtali, čo má minulosť jeho vzdialených príbuzných spoločné s ním a prečo sa tým zaoberá.

V knihe Čo to má spoločné so mnou? (Und was hat das mit mir zu tun?, 2016), ktorá nie je len reportážou, ale aj denníkom a popisom hľadania vlastnej identity, nám ukazuje, ako veľmi minulosť našich predkov určuje naše každodenné životy a núti nás zamyslieť sa nad tým, kto vlastne sme. V pohodlnom svete, za obrazovkami mobilov a počítačov sa nám ľahko hrá hrdinov.

No ako by sme sa zachovali pred 70 rokmi? Sme ozaj takí čistí a zásadoví, ako sa prezentujeme? Boli by sme schopní ukrývať Židov?

Pokračovanie článku
Odporúčania Jakuba Neumanna

Ivan Kollár Patrícia Šišková Jakub Neumann

Vydávanie Literárnych novín môžete podporiť
finančným príspevkom prostredníctvom vašej platobnej karty alebo cez internetový platobný systém PayPal