November, ktorý sa nestal

ListopádFoto:  Neoluxor 

Magdalena, jedna z hlavných hrdiniek nového románu Aleny Mornštajnovej Listopád (Host, 2021), vyrastá v zariadení, ktorého oficiálny názov znie Dětská ozdravovna 27. listopadu 1989. Nie je to typický detský domov, ale špeciálna inštitúcia, v ktorej z detí vychovávajú dokonalú socialistickú mládež, budúcu elitu národa, ochrancov socializmu.

Od útleho detstva sú im vštepované pravidlá, vedia, čo je poriadok, presnosť, dôslednosť, spoľahlivosť. Ak niekto znevažuje hodnoty, ku ktorým sú vedené, existuje len jediný správny postup, čo môžu urobiť: nahlásiť to. Len tak môžu očistiť spoločnosť od vnútorných nepriateľov.

Vo svete, v ktorom Magdalena (Magda) žije, dopadol november 1989 inak ako v našej realite. Gorbačov bol zosadený, čo viedlo k tomu, že Československo a celý východný blok zostali naďalej za železnou oponou. Protesty na námestiach boli potlačené armádou v noci z 26. na 27. novembra, na hraniciach sa vybudovali múry a aby sa podobné pokusy neopakovali, režim sa niekoľkonásobne sprísnil.

Od toho momentu všetko riadi armáda, vojaci hliadkujú v uliciach, na vlakových staniciach, vo verejnej doprave.


Dystopický román Listopád od českej autorky Aleny Mornštajnovej

Všetkých, čo sa zúčastnili protestov, alebo ich verejne podporili, buď zabili alebo odsúdili.

Svoj dvadsaťročný trest si v prísnych podmienkach odpykáva druhá protagonistka Marie Hajná, ktorá sa previnila tým, že sa zúčastnila demonštrácie a požadovala slobodné voľby. Jej muž zmizol bez stopy, pravdepodobne bol popravený, a jediný dôvod na život je nádej, že raz ju prepustia a znovu uvidí svoje deti a rodičov.

Čo by bolo keby? Spisovatelia sa radi pohrávajú s alternatívnou históriou. Philip K. Dick vytvoril svet, v ktorom USA prehrali druhú svetovú vojnu a sú pod nadvládou Japonska a Nemecka. Stephen King v románe 22.11.1963 zabránil atentátu na Johna Kennedyho, Ian McEwen v poslednom románe Stroje ako ja ukazuje život v 80. rokoch minulého storočia, ktorý je technologicky vyspelejší ako ten náš v roku 2021 vďaka tomu, že Alan Turing nespáchal samovraždu.

Zo slovenských autorov sa nad alternatívnymi dejinami rád zamýšľa Michal Hvorecký vo svojich poviedkach či románe Tahiti, v ktorom Slováci nasledovali Štefánikovu víziu a vysťahovali sa do Polynézie.

Myšlienku, ako by náš život vyzeral, keby k pádu komunizmu neprišlo, však nespracoval nikto. Až doteraz. Aj keď určite mnohí sa už nad takou možnosťou niekedy zamysleli, prvýkrát ju vo svojej knihe prekvapivo použila česká spisovateľka, od ktorej by sme to nečakali.

Alena Mornštajnová je autorkou príbehov odohrávajúcich sa na pozadí veľkých dejín. Sleduje osudy bežných ľudí viac či menej ovplyvnené historickými udalosťami, ktoré formujú ich životy a medziľudské vzťahy naprieč generáciami. Keď sa zverejnili prvé informácie o jej novej knihe, na prvý pohľad bolo zrejmé, že žánrovo akosi nesedí k jej predchádzajúcej tvorbe. Zaváňalo to dystópiou, teda niečím, čo sme si k autorke nedokázali predstaviť a nevedeli sme, čo presne máme očakávať.

V skutočnosti však autorka neprispôsobila svoj štýl a videnie sveta inému literárnemu žánru, skôr len využila niektoré jeho prvky tak, aby vyhovoval jej potrebám. Nesnažila sa dať do novej polohy, neexperimentovala a dokonca môžeme povedať, že sa od svojej predchádzajúcej tvorby vlastne až tak veľmi neodklonila.

 

Keď zlyhala propaganda, nastúpila brutalita (1989)
Realita spred novembra 1989. Keď zlyhala propaganda, nastúpila brutalita

Nezachádza do detailného popisovania Československa po roku 1989, nerieši politiku a dopady totalitného režimu na spoločnosť ako celok, nefilozofuje, neanalyzuje, nesnaží sa nám vysvetľovať detaily potlačenej revolúcie. Dejiny, aj keď v tomto prípade alternatívne, sú v jej príbehu opäť len kulisy. Mrazivé, ale kulisy.

V centre diania sú znova bežné životy – dve ženy. Na prvý pohľad sú odlišné, každá stojí na inom konci spoločnosti. Kým z Magdaleny sa vďaka prísnej výchove v špeciálnom výchovnom zariadení, postupne stáva elita komunistického režimu, Marie si odpykáva trest. V skutočnosti sú však obe zbavené svojej slobody, zavreté za mrežami štátnej inštitúcie, bez možnosti rozhodovať o vlastnom osude. Musia sa spoliehať samy na seba, byť ostražité a podozrievavé. Obe boli vytrhnuté zo svojich rodín, zo zázemia, ktoré si Magdalena síce už nepamätá, no pre Mariu predstavuje jedinú nádej, vďaka ktorej dokáže vydržať roky vo väzení.

V dystopickom románe by sme pravdepodobne očakávali výraznú postavu, rebelku oplývajúcu vnútornou silou, so správne nastaveným morálnym kompasom, ktorá sa postaví na odpor, no Mornštajnovej hrdinky zostávajú pasívne. Mohli by sme to autorke vyčítať, mohlo by sa nám zdať, že nedostatočne vykreslila ich vnútorné pochody a mohla sa viac venovať psychológii postáv, no to by znamenalo, že by sme vo výsledku čítali iný román.

Mariin príbeh je písaný z pohľadu tretej osoby, čo síce autorke umožňuje načrtnúť nám alternatívne Československo po roku 1989, no zároveň znemožňuje prezentovať jej vnútorné prežívanie. Magdalena je zas ovplyvnená výchovou, ktorá jej výrazne skreslila vnímanie sveta. Mreže v ozdravovni pre ňu od detstva predstavovali bezpečie, dodávali jej pocit istoty, že sa k nej z vonkajšieho sveta nedostane nikto, kto by jej chcel ublížiť. Navyše si je vedomá toho, že práve vďaka tomu, kde vyrastala, je z nej vysoký komunistický káder a v porovnaní s bežnými obyvateľmi žije nadštandardný život.

 

Spisovateľka Alena Mornštajnová (2021)
Spisovateľka Alena Mornštajnová so svojim románom Listopád

Listopád sa od predchádzajúcich kníh Aleny Mornštajnovej odlišuje nielen témou, atmosférou, ale aj tým, že podľa slov samotnej autorky v tomto románe píše najviac o sebe. Marie je Mornštajnovej rovesníčka, ktorá sa rovnako ako autorka nedostala na vysokú školu a počas revolúcie bola na materskej dovolenke. Začiatok knihy, teda obdobie novembra 1989, tvoria z časti spisovateľkine vlastné spomienky.

Ozdravovňa, v ktorej vyrastá Magda, je inšpirovaná pobytom v kúpeľoch, kde bola spisovateľka ako dieťa na liečení a kde zažila vojensky prísny režim, veľmi podobný tomu, čo opísala v knihe. Do Magdaleny vložila aj svoje alternatívne ja, obdarila ju fantáziou a spravila z nej autorku detských kníh, pretože sama Mornštajnová je presvedčená, že keby žila v alternatívnom svete, ktorý vytvorila, písala by rozprávky, aby svoje texty nemusela prispôsobovať režimu.

Našťastie Alena Mornštajnová môže písať slobodne, vďaka čomu vydala nie len jednu knihu pre deti (Strašidýlko Stráša), ale aj päť románov. Debutovala relatívne neskoro, ako 50-ročná. Svoju románovú prvotinu Slepá mapa (Host, 2013) písala s prestávkami približne desať rokov, k napísaniu ostatných diel jej už však spravidla stačili 2 roky.

Pred vydaním Listopádu sa dohromady predalo viac ako 425-tisíc výtlačkov jej kníh, čo ju radí medzi najúspešnejšie súčasné české autorky. Jej najznámejší román Hana bol preložený do 12 jazykov, príbeh sa dočkal divadelnej adaptácie a chystá sa aj sfilmovanie.

Na to, aby sa v Českej republike stal z knihy bestseller, stačí 10-tisíc predaných výtlačkov. Listopád vyšiel v apríli tohto roka v 100-tisícovom náklade. Tento neobvyklý a odvážny krok vydavateľa len potvrdzuje, že z Aleny Mornštajnovej sa stal literárny fenomén.

Fotografie a grafika: Neoluxor, Karel BucháčekHost


Patrícia Šišková
  Práve číta Nerozlučné od Simone de Beauvoir