Známy autor Hanif Kureishi, ktorému v máji tohto roka vyjde vo vydavateľstve Slovart román Vôbec nič (The Nothing), denníku The Guardian priznal, že nikdy nečítal Jane Austenovú. Ako britský spisovateľ sa za to, samozrejme, veľmi hanbí, ale od malička považoval jej romány iba pre dievčatá.
V súčasnosti však číta román indického spisovateľa Pankaja Mishru Age of Anger (Vek hnevu) a spis Genealogy of Morals (Genealógia morálky) od nemeckého filozofa Friedricha Nietzscheho, aby pochopil, prečo sú ľudia na seba v dnešnej dobe takí naštvaní.
Román Vôbec nič vyjde v máji 2018
Hanif Kureishi, na Slovensku známy románmi Intimita (Slovart 2000, Premedia 2017), Budha z predmestia (Premedia, 2017) či zbierkou poviedok Polnoc celý deň (Slovart, 2002), uviedol, že kniha, ktorá zmenila jeho život a inšpirovala ho aj k samotnému písaniu, bola zbierka esejí amerického černošského spisovateľa Jamesa Baldwina The Fire Next Time. Zaujímali ho totiž ako chlapca pochádzajúceho z rasovo zmiešaného prostredia otázky rasy a identity, podobne ako Baldwina.
Pre britský denník Kureishi tiež poznamenal, že čím je starší, tým viac číta poéziu. Najviac ho bavia básne amerického básnika Fredericka Seidela. Páčia sa mu až tak, že by najradšej napísal knihu poézie, podobnú básnickým zbierkam tohto amerického básnika.
Keď si Kureishi ako tínedžer vo svojej izbe v Bromley prečítal On the Road (Na ceste, Tatran 1991, Artforum 2011, 2016) od amerického beatnika Jacka Kerouacka, zatúžil opustiť rodné londýnske povojnové predmestie a vytvoriť nový svet. Na ceste bol román, ktorý ho najviac inšpiroval.
Nedávno objavil knihu od belgického prevažne detektívneho autora Georgesa Simenona s názvom The Train (Vlak). Je o mužovi, ktorý po strate vlastnej rodiny počas vojny stretne vo vlaku neznámu ženu, s ktorou postupne začne nový život. Aj vďaka tomuto románu sa Simenon stal pre Kureishiho rovnako zaujímavý a dobrý autor ako svetoznámy francúzsky existencialista Albert Camus.
Medzi knihy, ktoré zmenili jeho myslenie, zaradil Kureishi aj dielo rakúskeho filozofa Ludwiga Wittgensteina Philosophical Investigations (Filozofické skúmania, Pravda 1979). Vďaka nej pochopil, že jazyk nie je len obrazom nášho sveta.
Šesťročný Hanif so svojim otcom v ich záhrade na predmestí Londýna
A ktorá kniha naposledy Hanifa Kureishiho dojala až k slzám?
Prvý diel autobiografického šesťdielneho románu nórskeho spisovateľa Karla Ove Knausgarda Môj boj (Ikar, 2016), ktorá v angličtine vyšla pod názvom My Struggle s podtitulom A Death in the Family (Smrť v rodine). Dojala ho hlavne pasáž, v ktorej Karl Ove so svojím bratom čistia špinavé izby plné odpadkov a fliaš v dome, v ktorom zomrel ich otec.
Rozosmiať Kureishiho však vždy dokážu prózy britského spisovateľa Pelhama Grenvilla Wodehousa. Často ho údajne možno vidieť v popoludňajších hodinách ležiaceho v posteli a nahlas sa rehotať s Wodehousovou knihou v rukách.
Medzi knihy, ktoré sa mu páčia svojím prozaickým štýlom napriek ich temnote, zaradil romány spisovateľky Jean Rhysovej. Páčia sa mu jej príbehy mladých dievčat či žien, ktoré brázdia parížske kaviarne a nezáväzné konverzujú s cudzincami.