Komiks, politika a popkultúra

Reinhard KleistFoto:  Michael Huebner 

Naturalizovaný Berlínčan Reinhard Kleist je jedným z najaktívnejších a najslávnejších nemeckých komiksových tvorcov a ilustrátorov. Jeho komiksy sú o výnimočných osobnostiach v politike, športe a popkultúre a získali mnohé ocenenia.

Atlétka Samia Yusuf Omarová snívala o tom, že v lete 2012 bude štartovať na olympijských hrách v Anglicku. Začiatkom apríla 2012 sa však utopila pri pobreží Malty, keď utekala z rodného Somálska. Tam ju ohrozovali islamisti, ktorí odsudzovali športové aktivity žien.

Reinhard Kleist rozpráva príbeh Samie Yusuf Omarovej v komikse Der Traum von Olympia (2015), ktorý vyvoláva emócie a burcuje, pretože Kleist drasticky opisuje utrpenie utečencov na ich ceste do Európy. A dúfa, ako píše v predslove, že pomocou komiksu „udrží naše vedomie v bdelom stave, aby sme vnímali, že za okrajovými správami v médiách o utečeneckej kríze sa skrývajú konkrétne osudy a za abstraktnými číslami ľudské životy.“

V roku 2016 získal za komiks cenu za literatúru pre deti a mládež Jahresluchs a Cenu katolíckej detskej a mládežníckej knihy.

Der Traum von Olympia (Carlsen, 2015)Nick Cave - Mercy on me (Carlsen, 2017)Nemecké vydania komiksov Der Traum von Olympia a Nick Cave – Mercy on me

Kleistova tvorba je mnohostranná, okrem politických tém, ako je táto, sa venuje aj popkultúre. Tak nakreslil biografické komiksy spevákov Johnnyho CashaNicka Cavea. Pri oboch šikovne skĺbil životopisné prvky s prvkami fantasy a surrealizmu.

Výrazné čiernobiele kresby sa vyznačujú charakteristickou expresívnou linkou – a tým sú ako stvorené pre imidž Nicka Cavea – jeho priliehavý oblek, úzku kravatu, dozadu sčesané nagelované vlasy.

V grafickom románe Nick Cave – Mercy on me (2017) Kleist rozpráva príbeh speváka z dvoch perspektív – z pohľadu jeho súputníkov a z pohľadu hrdinov jeho piesní (Slovenské vydanie komiksu na knižný trh prinieslo vydavateľstvo Monokel v marci 2018).

Nick Cave - Mercy on me
V slovenčine vyšiel komiks Mercy on me v preklade Michala Hvoreckého

V komikse sú zachytené najdôležitejšie okamihy zo spevákovho života – ako mu otec doma pred spaním čítal DostojevskéhoShakespeara, ako sa Cave neskôr stal spevákom punkovej kapely Birthday Party a ako sa nakoniec presťahoval do Berlína a tam založil kapelu The Bad Seeds – okrem iných spoločne s Blixa Bargeldom, spevákom nemeckej kapely Einstürzende Neubauten.

Kleistovo rozprávanie je mnohovrstvové a drásavé – rovnako ako Caveov životný príbeh. Autor sa však od Caveovho životopisu tiež často odpútava a ponára sa do hĺbky jeho piesňových textov.

V roku 2006, kedy sa do nemeckých kín dostal životopisný film o Johnnym Cashovi Walk the Line, publikoval Reinhard Kleist biografický komiks o tomto country spevákovi – Cash, I See a Darkness. V ňom sa prikláňa k temnej stránke Johnnyho Casha, ktorá bola pre hollywoodsku love story nezaujímavá. V expresívnych až filmových obrazoch rozpráva Kleist životný príbeh „muža v čiernom“, príbeh o jeho úspechoch a pádoch na dno vyvolaných drogovými a alkoholovými excesmi.

Aj v knižnom komikse Der Boxer – Die wahre Geschichte des Hertzko Haft (2012), za ktorý v roku 2013 získal cenu za literatúru pre mládež Jugendbuchpreis, sa Kleist intenzívne zaoberá životopisným príbehom.

Der Boxer
Grafický román Der Boxer vyšiel vo vydavateľstve Carlsen v roku 2012

Opisuje v nej osudy židovského boxera Hertzka Hafta, ktorý unikol holokaustu len preto, že v takzvanom vonkajšom tábore koncentračného tábora Auschwitz pre obveselenie nacistov bojoval na život a na smrť proti spoluväzňom.

V spolupráci s Haftovým synom pretvoril životný príbeh tohto boxera do grafického rozprávania, ktoré subtílne sprostredkováva všetku hrôzu a tak silno vťahuje do deja, že sa od neho nemožno odtrhnúť. Kniha, ktorá vyšla najskôr ako príbeh na pokračovanie v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung, bola odvtedy preložená do niekoľkých jazykov a vďaka téme a forme spracovania má značnú odozvu aj v zahraničí.

Reinhard Kleist bol ocenený už za svoj debut Lovecraft (1994), ktorý navrhol a vytvoril počas svojho štúdia grafiky a dizajnu. Za tento komiks získal prestížnu Cenu Max und Moritz Medzinárodného komiksového salónu v Erlangene.

Porotu zaujal fantastickým, tajomným príbehom komiksového tvorcu, ktorý je počas svojej práce na životopise amerického spisovateľa a autora hororov Lovecrafta konfrontovaný s nadprirodzenými udalosťami. A sofistikovaná štruktúra stránok, v ktorej Kleist inscenuje svoje malebné komiksové obrazy, prekonala všetky očakávania. Zdalo sa, že sa objavila nová hviezda nemeckej komiksovej scény.

Lenže zatiaľ čo kritici a znalci komiksu Kleistovo dielo vychvaľovali do nebies, pre široké vrstvy kupujúcich boli jeho publikácie podľa všetkého príliš náročné a nekonvenčné. To sa však medzitým zmenilo.


Niekoľko ďalších komiksových titulov Reinharda Kleista

Kleist našiel inšpiráciu pre obsah a pre expresívne farebné a tvarové poňatie svojich komiksov v literatúre Howarda Phillipsa Lovecrafta, Clivea BarkeraOscara Wildea.

Wildeov román Portrét Doriana Graya (The Picture of Dorian Gray) a Barkerovu poviedku Ľudské pozostatky (Human Remains) pretavil Kleist do titulu Dorian (1996) a v diele Das Grauen im Gemäuer (2002) interpretuje unikátnymi čiernobielymi grafikami Lovecraftove krátke príbehy.

Na začiatku svojej komiksovej kariéry s veľkou záľubou situoval Kleist svoje bláznivé a morbídne poviedky do apokalyptických mestských prostredí. Scenéria jeho trojdielnej komiksovej série Berlinoir (ktorej spoluautorom je Tobias Oliver Meißner) bola vytvorená podľa kulís a miest nakrúcania filmov Metropolis, Kabinet doktora Caligariho, Tretí muž či Blade Runner.

V trilógii projektuje Kleist temnú víziu budúcnosti mesta Berlín, ktorému vládne vražedná armáda upírov. Len niekoľko povstalcov sa odváži vzbúriť proti tyranom a vedie beznádejnú partizánsku vojnu v podzemí. Berlinoir je majstrovským komiksovým dielom žánru fantasy a zároveň trpkým politickým podobenstvom o spoločenských pomeroch v metropole.

Berlinoir
Berlinoir vyšiel v troch častiach medzi rokmi 2003 a 2008

Z jednotlivých epoch uplynulého tisícročia extrahuje Kleist mätúcu, retrofuturistickú mozaiku historických udalostí, v ktorej sa to hemží estetickými a politickými citátmi k rôznym témam, od robotníckeho hnutia, fašizmu a východonemeckého socializmu až po kapitalizmus. Svojimi utopickými komiksami reaguje autor na skutočné udalosti a vykresľuje zložitý a demaskovaný portrét spoločnosti.

Berlinoir (Carlsen, 2003-2008)Havanna - eine Kubanische Reise (Carlsen, 2008)Komiksy Berlinoir a Havanna – eine Kubanische Reise

Reinhard Kleist však vo svojich komiksoch spracováva nielen historické postavy a udalosti, ale tiež vlastné dojmy a zážitky. V marci 2008 odcestoval na štyri týždne na Kubu, aby si vytvoril vlastný obraz o tejto krajine a jej ľude. V náčrtoch, malebných ilustráciách a komiksových epizódach zachytil Kleist nálady v havanských uliciach a život ich obyvateľov.

Havanna – Eine kubanische Reise (2008) je cestovateľský denník. Kleist si je vedomý, že počas svojho krátkeho pobytu nemôže získať viac ako povrchný pohľad na kubánsku kultúru a spoločnosť. Hoci jeho kresby nie sú úplne bez klišé, jeho názor na Kubu je od jeho návratu už diferencovanejší, predovšetkým so zreteľom na spoločenskú situáciu v Nemecku.

 

Goethe-Institut
Matthias Schneider  /  Goethe-Institut

Publikovaný text vychádza z autorského článku uverejneného pod licenciou Creative Commons
Creative Commons Lizenzvertrag

Titulná fotografia: Michael Huebner