Naturalizovaný Berlínčan Reinhard Kleist je jedným z najaktívnejších a najslávnejších nemeckých komiksových tvorcov a ilustrátorov. Jeho komiksy sú o výnimočných osobnostiach v politike, športe a popkultúre a získali mnohé ocenenia.
Atlétka Samia Yusuf Omarová snívala o tom, že v lete 2012 bude štartovať na olympijských hrách v Anglicku. Začiatkom apríla 2012 sa však utopila pri pobreží Malty, keď utekala z rodného Somálska. Tam ju ohrozovali islamisti, ktorí odsudzovali športové aktivity žien.
Reinhard Kleist rozpráva príbeh Samie Yusuf Omarovej v komikse Der Traum von Olympia (2015), ktorý vyvoláva emócie a burcuje, pretože Kleist drasticky opisuje utrpenie utečencov na ich ceste do Európy. A dúfa, ako píše v predslove, že pomocou komiksu „udrží naše vedomie v bdelom stave, aby sme vnímali, že za okrajovými správami v médiách o utečeneckej kríze sa skrývajú konkrétne osudy a za abstraktnými číslami ľudské životy.“
V roku 2016 získal za komiks cenu za literatúru pre deti a mládež Jahresluchs a Cenu katolíckej detskej a mládežníckej knihy.
Nemecké vydania komiksov Der Traum von Olympia a Nick Cave – Mercy on me
Kleistova tvorba je mnohostranná, okrem politických tém, ako je táto, sa venuje aj popkultúre. Tak nakreslil biografické komiksy spevákov Johnnyho Casha a Nicka Cavea. Pri oboch šikovne skĺbil životopisné prvky s prvkami fantasy a surrealizmu.
Výrazné čiernobiele kresby sa vyznačujú charakteristickou expresívnou linkou – a tým sú ako stvorené pre imidž Nicka Cavea – jeho priliehavý oblek, úzku kravatu, dozadu sčesané nagelované vlasy.
V grafickom románe Nick Cave – Mercy on me (2017) Kleist rozpráva príbeh speváka z dvoch perspektív – z pohľadu jeho súputníkov a z pohľadu hrdinov jeho piesní (Slovenské vydanie komiksu na knižný trh prinieslo vydavateľstvo Monokel v marci 2018).
V slovenčine vyšiel komiks Mercy on me v preklade Michala Hvoreckého
V komikse sú zachytené najdôležitejšie okamihy zo spevákovho života – ako mu otec doma pred spaním čítal Dostojevského a Shakespeara, ako sa Cave neskôr stal spevákom punkovej kapely Birthday Party a ako sa nakoniec presťahoval do Berlína a tam založil kapelu The Bad Seeds – okrem iných spoločne s Blixa Bargeldom, spevákom nemeckej kapely Einstürzende Neubauten.
Kleistovo rozprávanie je mnohovrstvové a drásavé – rovnako ako Caveov životný príbeh. Autor sa však od Caveovho životopisu tiež často odpútava a ponára sa do hĺbky jeho piesňových textov.
V roku 2006, kedy sa do nemeckých kín dostal životopisný film o Johnnym Cashovi Walk the Line, publikoval Reinhard Kleist biografický komiks o tomto country spevákovi – Cash, I See a Darkness. V ňom sa prikláňa k temnej stránke Johnnyho Casha, ktorá bola pre hollywoodsku love story nezaujímavá. V expresívnych až filmových obrazoch rozpráva Kleist životný príbeh „muža v čiernom“, príbeh o jeho úspechoch a pádoch na dno vyvolaných drogovými a alkoholovými excesmi.
Aj v knižnom komikse Der Boxer – Die wahre Geschichte des Hertzko Haft (2012), za ktorý v roku 2013 získal cenu za literatúru pre mládež Jugendbuchpreis, sa Kleist intenzívne zaoberá životopisným príbehom.
Grafický román Der Boxer vyšiel vo vydavateľstve Carlsen v roku 2012
Opisuje v nej osudy židovského boxera Hertzka Hafta, ktorý unikol holokaustu len preto, že v takzvanom vonkajšom tábore koncentračného tábora Auschwitz pre obveselenie nacistov bojoval na život a na smrť proti spoluväzňom.
V spolupráci s Haftovým synom pretvoril životný príbeh tohto boxera do grafického rozprávania, ktoré subtílne sprostredkováva všetku hrôzu a tak silno vťahuje do deja, že sa od neho nemožno odtrhnúť. Kniha, ktorá vyšla najskôr ako príbeh na pokračovanie v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung, bola odvtedy preložená do niekoľkých jazykov a vďaka téme a forme spracovania má značnú odozvu aj v zahraničí.
Reinhard Kleist bol ocenený už za svoj debut Lovecraft (1994), ktorý navrhol a vytvoril počas svojho štúdia grafiky a dizajnu. Za tento komiks získal prestížnu Cenu Max und Moritz Medzinárodného komiksového salónu v Erlangene.
Porotu zaujal fantastickým, tajomným príbehom komiksového tvorcu, ktorý je počas svojej práce na životopise amerického spisovateľa a autora hororov Lovecrafta konfrontovaný s nadprirodzenými udalosťami. A sofistikovaná štruktúra stránok, v ktorej Kleist inscenuje svoje malebné komiksové obrazy, prekonala všetky očakávania. Zdalo sa, že sa objavila nová hviezda nemeckej komiksovej scény.
Lenže zatiaľ čo kritici a znalci komiksu Kleistovo dielo vychvaľovali do nebies, pre široké vrstvy kupujúcich boli jeho publikácie podľa všetkého príliš náročné a nekonvenčné. To sa však medzitým zmenilo.
Niekoľko ďalších komiksových titulov Reinharda Kleista
Kleist našiel inšpiráciu pre obsah a pre expresívne farebné a tvarové poňatie svojich komiksov v literatúre Howarda Phillipsa Lovecrafta, Clivea Barkera a Oscara Wildea.
Wildeov román Portrét Doriana Graya (The Picture of Dorian Gray) a Barkerovu poviedku Ľudské pozostatky (Human Remains) pretavil Kleist do titulu Dorian (1996) a v diele Das Grauen im Gemäuer (2002) interpretuje unikátnymi čiernobielymi grafikami Lovecraftove krátke príbehy.
Na začiatku svojej komiksovej kariéry s veľkou záľubou situoval Kleist svoje bláznivé a morbídne poviedky do apokalyptických mestských prostredí. Scenéria jeho trojdielnej komiksovej série Berlinoir (ktorej spoluautorom je Tobias Oliver Meißner) bola vytvorená podľa kulís a miest nakrúcania filmov Metropolis, Kabinet doktora Caligariho, Tretí muž či Blade Runner.
V trilógii projektuje Kleist temnú víziu budúcnosti mesta Berlín, ktorému vládne vražedná armáda upírov. Len niekoľko povstalcov sa odváži vzbúriť proti tyranom a vedie beznádejnú partizánsku vojnu v podzemí. Berlinoir je majstrovským komiksovým dielom žánru fantasy a zároveň trpkým politickým podobenstvom o spoločenských pomeroch v metropole.
Berlinoir vyšiel v troch častiach medzi rokmi 2003 a 2008
Z jednotlivých epoch uplynulého tisícročia extrahuje Kleist mätúcu, retrofuturistickú mozaiku historických udalostí, v ktorej sa to hemží estetickými a politickými citátmi k rôznym témam, od robotníckeho hnutia, fašizmu a východonemeckého socializmu až po kapitalizmus. Svojimi utopickými komiksami reaguje autor na skutočné udalosti a vykresľuje zložitý a demaskovaný portrét spoločnosti.
Komiksy Berlinoir a Havanna – eine Kubanische Reise
Reinhard Kleist však vo svojich komiksoch spracováva nielen historické postavy a udalosti, ale tiež vlastné dojmy a zážitky. V marci 2008 odcestoval na štyri týždne na Kubu, aby si vytvoril vlastný obraz o tejto krajine a jej ľude. V náčrtoch, malebných ilustráciách a komiksových epizódach zachytil Kleist nálady v havanských uliciach a život ich obyvateľov.
Havanna – Eine kubanische Reise (2008) je cestovateľský denník. Kleist si je vedomý, že počas svojho krátkeho pobytu nemôže získať viac ako povrchný pohľad na kubánsku kultúru a spoločnosť. Hoci jeho kresby nie sú úplne bez klišé, jeho názor na Kubu je od jeho návratu už diferencovanejší, predovšetkým so zreteľom na spoločenskú situáciu v Nemecku.
Matthias Schneider / Goethe-Institut
Publikovaný text vychádza z autorského článku uverejneného pod licenciou Creative Commons
finančným príspevkom prostredníctvom vašej platobnej karty alebo cez internetový platobný systém PayPal
IBAN: SK92 8330 000000 2001476552
BIC/SWIFT: FIOZSKBAXXX
Ďakujeme za vašu podporu!
