každý človek je zázračný
a recept
kúsok tabaku a radosti
plus malé žeriavy gest
Je nepochybné, že experimenty rozširujú poznanie. Ich východiskom či predpokladom je totiž sloboda. Bratislavská skupina Živé kvety vydala v roku 2005 svoj tretí album s názvom Sloboda. Speváčka a líderka skupiny Lucia Piussi v ňom tak trochu s nostalgiou spomína na 90. roky minulého storočia, ktoré sa na Slovensku vyznačovali sociálnymi, ekonomickými, ale aj umeleckými experimentmi.
Dni ako komíny (ukážka)
Živé kvety – Sloboda / © 2005 Slnko records
www.slnkorecord.sk
Pamätáš na koncerty na Hlavnom námestí? Kapely rástli ako huby po daždi!
V sladkom lete roku 91 ešte Bratislava bola skanzen. Nič len známi, žiadne reklamy, opadaná omietka, mafiáni v plienkach.
Aj básnická tvorba Edwarda Estlina Cummingsa spomínaného v piesni Dni ako komíny, bola v čase svojho vzniku považovaná za odvážny a niekedy až šokujúci experiment. To, či po slovenských experimentálnych 90. rokoch ostala, obrazne povedané, nejaká poézia, je ťažko povedať. Asi ľahšie sa dá skonštatovať, že Cummingsove experimenty sa s odstupom rokov zmenili na poéziu. Na poéziu, ktorá aj po viac ako 60 rokoch od vydania jeho poslednej zbierky reflektuje na problémy, ale aj radosti súčasného (post)moderného človeka.
Cummingsové básne v slovenskom preklade
Môžeme len hádať, ktoré básne od Cummingsa priniesol Lucii Puissi sám Pánboh z Kosy z nosa, ale s určitou dávkou istoty sa dá napísať, že ide o výber, ktorý zostavil a preložil Ján Vilikovský. Ten vyšiel v roku 1970 pod názvom Tulipány a komíny (zjavná inšpirácia aj k názvu piesne) vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v známej edícii Kruh milovníkov poézie. O ilustrácie sa postaral Ever Púček. Vilikovského výber je doposiaľ najrozsiahlejší knižný preklad z rozmanitého korpusu Cummingsovej básnickej tvorby v slovenskej, ale aj v českej jazykovej oblasti.
Básnik, esejista a maliar Edward Estlin Cummings (1894 – 1962) patril ku silnej generácii amerických modernistov. Aj napriek nespornému talentu zostalo jeho dielo v tieni známejších a slávnejších amerických básnikov, ako napríklad Ezra Pound, T. S. Eliot či Robert Frost.
Básnik, esejista a maliar Edward Estlin Cummings
Narodil sa 14. októbra 1894 v meste Cambridge. Študoval na Harvardovej univerzite a v podstate patril k vtedajšej intelektuálnej smotánke. Na prestížnej americkej univerzite pôsobil aj jeho otec, ktorý patril aj k uznávaným kresťanským pastorom. K umeniu ho viedla predovšetkým matka. Svoje prvé básne uverejňoval v časopise The Dial a v zborníku Eight Harvard Poets (Osem harvardských básnikov). Počas štúdia na univerzite sa postupne zoznámil s tvorbou európskych modernistov.
Ako mnohí z jeho umeleckej generácie sa aj on aktívne zapojil do prvej svetovej vojny. V roku 1917 sa prihlásil ako dobrovoľník do sanitného oddielu. Bol vodičom sanitky. Koncom vojny sa pre obsah svojich listov ocitol na tri mesiace v internačnom tábore, zážitky z ktorého opísal v reportážnom románe The Enormous Room (Obrovská izba). Po vojne zostal vo Francúzku, do roku 1924 študoval maliarstvo v Paríži. Starý kontinent opúšťal už nie ako neznámy básnik. V roku 1923 mu totiž vyšla prvá zbierka Tulips & Chimneys (Tulipány a komíny).
Po návrate do Spojených štátov amerických veľa cestoval, písal a určitý čas prednášal na aj na Harvardovej univerzite. Väčšinu času trávil v New Yorku aj so svojou manželkou, bývalou modelkou Marion Morehousovou.
Takmer od samého počiatku vznikali okolo jeho poézie kontroverzie. Údajne bol prvým americkým básnikom, ktorý uverejnil v básni slovo fucking a aj ďalšie vulgarizmy. Cummings však až takmer s pokojom zenbudhistického majstra nerušene pracoval až do chvíle smrti. Zomrel 3. septembra 1962.
Cummingsova poézia sa vyznačuje okrem iného aj neobyčajnou typografickou úpravou, ktorá miestami pôsobí až výstredne a vynucuje si sústredené čítanie. Ak sa k tejto typografickej výstrednosti prirátajú aj témy ako erotika, kult tela, ale predovšetkým bezbrehý individualizmus odmietajúci akékoľvek organizovanie ľudského života, môžu jeho básne prekvapiť aj súčasného čitateľa, hlavne v prípade, ak sa s ňou stretne bez patričnej literárnovednej predprípravy.
O to viac môžu byť však pre panenského čitateľa verše amerického priekopníka poetických experimentov zaujímavé.