Experiment zmenený na poéziu

5 minút čítania

každý človek je zázračný
a recept
kúsok tabaku a radosti
plus malé žeriavy gest

Je nepochybné, že experimenty rozširujú poznanie. Ich východiskom či predpokladom je  totiž sloboda. Bratislavská skupina Živé kvety vydala v roku 2005 svoj tretí album s názvom Sloboda. Speváčka a líderka skupiny Lucia Piussi v ňom tak trochu s nostalgiou spomína na 90. roky minulého storočia, ktoré sa na Slovensku vyznačovali sociálnymi, ekonomickými, ale aj umeleckými experimentmi.
 


Živé kvety: SlobodaDni ako komíny  (ukážka)
Živé kvety – Sloboda  /  © 2005  Slnko records
www.slnkorecord.sk

 
Pamätáš na koncerty na Hlavnom námestí?  Kapely rástli ako huby po daždi!
V sladkom lete roku 91 ešte Bratislava bola skanzen. Nič len známi, žiadne reklamy, opadaná omietka, mafiáni v plienkach.


 

Aj básnická tvorba Edwarda Estlina Cummingsa spomínaného v piesni Dni ako komíny, bola v čase svojho vzniku považovaná za odvážny a niekedy až šokujúci experiment. To, či po slovenských experimentálnych 90. rokoch ostala, obrazne povedané, nejaká poézia, je ťažko povedať. Asi ľahšie sa dá skonštatovať, že Cummingsove experimenty sa s odstupom rokov zmenili na poéziu. Na poéziu, ktorá aj po viac ako 60 rokoch od vydania jeho poslednej zbierky reflektuje na problémy, ale aj radosti súčasného (post)moderného človeka.
 

Harmonia cælestis (1970)
Cummingsové básne v slovenskom preklade

 

Môžeme len hádať, ktoré básne od Cummingsa priniesol Lucii Puissi sám Pánboh z Kosy z nosa, ale s určitou dávkou istoty sa dá napísať, že ide o výber, ktorý zostavil a preložil Ján Vilikovský. Ten vyšiel v roku 1970 pod názvom Tulipány a komíny (zjavná inšpirácia aj k názvu piesne) vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v známej edícii Kruh milovníkov poézie. O ilustrácie sa postaral Ever Púček. Vilikovského výber je doposiaľ najrozsiahlejší knižný preklad z rozmanitého korpusu Cummingsovej básnickej tvorby v slovenskej, ale aj v českej jazykovej oblasti.
 

Básnik, esejista a maliar Edward Estlin Cummings (1894 – 1962) patril ku silnej generácii amerických modernistov. Aj napriek nespornému talentu zostalo jeho dielo v tieni známejších a slávnejších amerických básnikov, ako napríklad Ezra Pound, T. S. Eliot či Robert Frost.

 

Edward Estlin Cummings
Básnik, esejista a maliar Edward Estlin Cummings

 

Narodil sa 14. októbra 1894 v meste Cambridge. Študoval na Harvardovej univerzite a v podstate patril k vtedajšej intelektuálnej smotánke. Na prestížnej americkej univerzite pôsobil aj jeho otec, ktorý patril aj k uznávaným kresťanským pastorom. K umeniu ho viedla predovšetkým matka. Svoje prvé básne uverejňoval v časopise The Dial a v zborníku Eight Harvard Poets (Osem harvardských básnikov). Počas štúdia na univerzite sa postupne zoznámil s tvorbou európskych modernistov.

Ako mnohí z jeho umeleckej generácie sa aj on aktívne zapojil do prvej svetovej vojny. V roku 1917 sa prihlásil ako dobrovoľník do sanitného oddielu. Bol vodičom sanitky. Koncom vojny sa pre obsah svojich listov ocitol na tri mesiace v internačnom tábore, zážitky z ktorého opísal v reportážnom románe The Enormous Room (Obrovská izba). Po vojne zostal vo Francúzku, do roku 1924 študoval maliarstvo v Paríži. Starý kontinent opúšťal už nie ako neznámy básnik. V roku 1923 mu totiž vyšla prvá zbierka Tulips & Chimneys (Tulipány a komíny).

Po návrate do Spojených štátov amerických veľa cestoval, písal a určitý čas prednášal na aj na Harvardovej univerzite. Väčšinu času trávil v New Yorku aj so svojou manželkou, bývalou modelkou Marion Morehousovou.

Takmer od samého počiatku vznikali okolo jeho poézie kontroverzie. Údajne bol prvým americkým básnikom, ktorý uverejnil v básni slovo fucking a aj ďalšie vulgarizmy. Cummings však až takmer s pokojom zenbudhistického majstra nerušene pracoval až do chvíle smrti. Zomrel 3. septembra 1962.

 
Cummingsova poézia sa vyznačuje okrem iného aj neobyčajnou typografickou úpravou, ktorá miestami pôsobí až výstredne a vynucuje si sústredené čítanie. Ak sa k tejto typografickej výstrednosti prirátajú aj témy ako erotika, kult tela, ale predovšetkým bezbrehý individualizmus odmietajúci akékoľvek organizovanie ľudského života, môžu jeho básne prekvapiť aj súčasného čitateľa, hlavne v prípade, ak sa s ňou stretne bez patričnej literárnovednej predprípravy.

 
O to viac môžu byť však pre panenského čitateľa verše amerického priekopníka poetických experimentov zaujímavé.
 


Ivan Kollár
  Práve číta Život návod k použití od Georgesa Pereca


Vydávanie Literárnych novín môžete podporiť
finančným príspevkom prostredníctvom vašej platobnej karty alebo cez internetový platobný systém PayPal
prípadne aj zaslaním ľubovoľnej sumy na bankový účet
IBAN: SK92 8330 000000 2001476552
BIC/SWIFT: FIOZSKBAXXX

Po naskenovaní QR kódu zvoľte výšku darovanej sumy.
Ďakujeme za vašu podporu!