Koniec 19. storočia, Berlín. Manželom Danielovi a Minne Kirschnerovcom sa práve narodila dcéra Else. Dievča raziace si vlastnú cestu životom, z ktorého neskôr vyrástla vskutku nekonvenčná osobnosť. V mnohých oblastiach predbehla svoju dobu, vybočovala z rámca nielen ako žena, ale aj ako manželka a matka. Pokračovať v čítaní
Skákanie do reči, prudká gestikulácia dopĺňaná svojvoľným definovaním pravidiel literatúry z neho vytvorili doslova zo dňa na deň celebritu a z Literárneho kvarteta populárny večerný program. Protipólom búrlivej povahy bol totiž Ranického nevídaný prehľad v dejinách nemeckojazyčnej literatúry a rozprávačský talent. Pokračovať v čítaní
Obraz dejín vyzerá nezriedka inak z hľadiska historikov ako z pohľadu priamych účastníkov, ktorí udalosti vykresľujú cez prizmu vlastnej a často nespoľahlivej pamäte. Ich rozprávanie je však pre literatúru príťažlivejšie ako len faktografický pravdivý výklad tragických udalostí. Pravda vzdeláva, fikcia poľudšťuje. Pokračovať v čítaní
Tú myšlienku vyslovil ako prvý Theodor Adorno. Písať básne po Osvienčime je barbarské. Mnohí si ich zmysel okamžite spoja s obrazmi hrôzy plynových komôr, hŕbami naskladaných tiel a dobytčích vagónov. Ako uchopiť v hraniciach ľudského jazyka niečo, čo si naša myseľ nedokázala dlhú dobu ani len predstaviť? Pokračovať v čítaní
