Správy a aktuality

Vo veku 78 zomrel popredný slovenský spisovateľ, prekladateľ a publicista Pavel Vilikovský. Média o jeho smrti informovala spisovateľova dcéra.

Pavel Vilikovský začínal ako prozaik. Svoje prvé diela uverejňoval v časopise Mladá tvorba. Písal v nich o životných pocitoch, túžbach a postojoch mladých ľudí povojnovej generácie. knižne debutoval v roku 1965 zbierkou poviedok Citová výchova v marci.

Po dvoch rokoch štúdia filmovej réžie na pražskej FAMU (1958-1959) študoval angličtinu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

V 60. rokoch minulého storočia pracoval ako redaktor v mesačníku Slovenské pohľady, po nútenom odchode z časopisu začiatkom normalizácie sa zamestnal ako redaktor vo vydavateľstve Tatran a od roku 1976 ako redaktor v Romboide, v ktorom pracoval až do polovice 90. rokov. Neskôr pôsobil aj v slovenskej redakcii Readers´s Digest.

Napísal desiatky kníh, napríklad novelu Večne je zelený (1989), zbierku poviedok Krutý strojvodca (1996) či tituly Vlastný životopis zla (2009), Pes na ceste (2010), Prvá a posledná láska (2013), Letmý sneh (2014) a RAJc je preč z roku 2018.

Vilikovský sa okrem vlastnej tvorby venoval aj literárnemu prekladu. Prekladal najmä anglickú a americkú prózu a patril k našim najkvalitnejším prekladateľom z angličtiny. Medzi autormi, ktorých diela prekladal, boli napríklad James Aldridge, William Faulkner, Joseph Conrad, Kurt Vonnegut či Virginia Woolfová.

Pavel Vilikovský je laureátom Ceny Dominika Tatarku a dvojnásobným víťazom Ceny Anasoft litera, v roku 2006 ju získal za prózu Čarovný papagáj a iné gýče, v roku 2014 za Prvú a poslednú lásku.

— Literárne noviny