Správy a aktuality

Slovinský prezident udelil štátne vyznamenanie českému spisovateľovi Milanovi Kunderovi. Dostal ho za podporu nezávislosti krajiny. Ponovembrové Československo, vrátane prezidenta Václava Havla vtedy osamostatnenie Slovinska odsudzovalo. Na strane Juhoslávie bola aj väčšina krajín Európskeho spoločenstva.

Po vyhlásení nezávislosti v júni 1991 čelilo Slovinsko desaťdňovej ofenzíve federálnej Juhoslovanskej ľudovej armády.

Z federácie sa Slovinci rozhodli vystúpiť 23. decembra 1990 v referende, na ktorom sa zúčastnilo 93 percent obyvateľov a za nezávislosť sa v ňom vtedy vyjadrilo až 95 percent z nich. Ich kompromisný návrh na premenu spoločného štátu na konfederáciu zväzová Juhoslávia odmietla prijať.

V najkratšej balkánskej vojne, ktorá si vyžiadala 44 životov, sa napokon Slovinci ubránili a federálne vojská, na základe vzájomnej dohody, územie bývalej zväzovej republiky opustili.

Kundera, ktorý bol vtedy v kontakte z vtedajším Zväzom slovinských spisovateľov, sa ako jeden z mála vplyvných západoeurópskych intelektuálov postavil za Slovincov. V novinovom článku načrtol slovinskú históriu. „Slovinsko treba zachrániť, patrí do západnej Európy,“ napísal vtedy český exilový autor. Tento jeho čin teraz Slovinci ocenili ako prínos k pochopeniu „búrlivých časov v Európe“.

Členské štáty vtedajšieho Európskeho spoločenstva (dnešná Európska únia) slovinskú nezávislosť oficiálne uznali až v polovici januára 1992. V máji toho istého roku krajina vstúpila aj do Organizácie Spojených národov.

Jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní Zlatý rad za zásluhy si spisovateľ zo zdravotných dôvodov neprišiel prevziať osobne. Slovinský prezident Borut Pahor ho odovzdal fotografovi Evgenovi Bavčarovi, žijúcemu v Paríži, ktorý udelenie ceny Milanovi Kunderovi inicioval.

— STA a The Slovenia Times