Najnovší nález tisícov strán nepublikovaných rukopisov francúzskeho lekára a spisovateľa Louisa-Ferdinanda Célina je literárnym objavom storočia, zhodujú sa na tom odborníci aj svetové médiá. Ich odhalenie bolo pre Francúzov doslova „šokom“. Vydavateľstvo Gallimard by chcelo rukopisy publikovať.
Rukopisy zo spisovateľovho na bytu na Montmartre odniesli pravdepodobne sympatizanti odboja v roku 1944, keď Céline po spojeneckej invázii opustil krajinu.
Après la découverte rocambolesque des inédits de Céline, la maison Gallimard entend jouer son rôle «d’éditeur exclusif». https://t.co/GfHvdkT0af
— Libération (@libe) August 13, 2021
Louis-Ferdinand Céline, ktorý po vojne dočasne žil v Dánsku, sa s ich stratou nedokázal celý život zmieriť. „Nenechali mi nič, …ani vreckovku, ani stoličku, ani rukopisy,“ opakoval často až do svojej smrti.
Posledných 15 rokov rukopisy uchovával niekdajší redaktor denníka Libération Jean-Pierre Thibaudat. Tvrdí, že mu ich niekedy v roku 2006 priniesla čitateľka.
„Dala mi ich pod podmienkou, že ich nezverejním, pokiaľ bude nažive Lucette Destouchesová,“ – čitateľka mala údajne ľavicové zmýšľanie a nechcela, aby z nich spisovateľova vdova profitovala, uviedol novinár pre denník Le Monde. Totožnosť čitateľky však neprezradil.
Autorových dedičov novinár kontaktoval až potom, keď vdova vo veku 107 rokov zomrela. On sám chcel vraj rukopisy venovať knižnici, správcovia spisovateľovej pozostalosti však trvali na tom, že o ich ďalšom osude rozhodnú sami. Thibaudat teraz čelí obvineniu z prechovávania ukradnutých materiálov a prípad rieši polícia.
Medzi nájdenými rukopismi je okrem korešpondencie, poznámok či poviedok aj doteraz neznámy tisícstránkový román Londres (Londýn) z obdobia prvej svetovej vojny a 600-stranová, doposiaľ kompletne nepublikovaná, autobiografická próza Casse-pipe (Masaker).
Vydavateľstvo Gallimard pre agentúru AFP uviedlo, že je pripravené rukopisy publikovať. S autorom totiž v roku 1951, po jeho návrate do vlasti, podpísalo zmluvu. O ďalšom osude Célinových rukopisov pravdepodobne rozhodne až súd.
— Le Monde a Liberation
POZRITE SI ĎALŠIE SPRÁVY
- Britskú literárnu Bookerovu cenu získala anglická spisovateľka Samantha Harveyová
- Francúzsku literárnu Goncourtovu cenu získal alžírsky spisovateľ Kámel Daúd
- Na trnavský Ypsalon zavíta aj britsko-írsky autor a literárny kritik Seán Hewitt
- Cenu Mateja Hrebendu si pražskom Slovenskom dome prevzal Jozef Banáš
- Novým prezidentom slovenského PEN klubu sa stal básnik a esejista Vladimír Skalský
- Vo veku 80 rokov zomrela slovenská teatrologička a prekladateľka Soňa Šimková
- Tohtoročnou laureátkou ceny Anasoft litera sa stala slovenská autorka Ivana Gibová
- Nobelovu cenu za literatúru získala juhokórejská spisovateľka Kang Hanová
- Inštitút Ladislava Hanusa organizuje esejistickú súťaž svätého Tomáša Morusa
- Súčasná slovenská lyrika v podaní štvorice autorov zaznie v berlínskom Dome poézie
- Riaditeľka Slovenského národného divadla zrušila predstavenie festivalu Drama Queer
- Laureátkou ceny za poéziu Zlatá vlna 2024 sa stala slovenská poetka Mila Haugová