Knihy z jarnej krajiny

Knihy z jarnej krajinyFoto:  Bjørn Christian Tørrissen 

Uprostred škandinávskej prírody, pozdĺž ramena najväčšieho nórskeho fjordu Sognefjord a zároveň neďaleko najväčšieho pevninského ľadovca v Európe Jostedalsbreen, leží, obkolesené strmými kopcami, nenápadné mestečko Fjærland.

Celá obec nemá ani 300 obyvateľov, tvorí ju prakticky jedna hlavná cesta, popri ktorej sú domy, dva hotely, kostol, potraviny a asi tucet antikvariátov. Fjærland je totiž knižné mestečko ukrývajúce približne 200-tisíc kníh.

Medzi prvými budovami Fjærlandu, ktoré uvidíme po príchode, je jeden z najväčších antikvariátov mestečka Bok og bilde (Kniha a obrázok). V minulosti v týchto priestoroch sídlila banka, pošta a knižnica. Dnes v niekoľkých navzájom prepojených miestnostiach nachádzame knihy rôznych žánrov vo viacerých svetových jazykoch. V oddelení hudby dostať aj platne, ktoré si ešte pred kúpou je možné vypočuť na gramofóne položenom na stolčeku medzi regálmi. Knihy sú síce kategorizované a abecedne usporiadané, no pod niektorými policami sa nachádzajú škatule s ďalšími titulmi, uložené bez nejakého systému. Predajňa je priamo prepojená s miestnym turistickým centrom, kde sa môžeme informovať o aktivitách v okolí, prípadne si kúpiť suvenír.

Mestečko Fjærland

Oproti cez cestu, priamo pri fjorde sa nachádza knižná kaviareň Kaffistova, v ktorej si okrem kávy, čaju, koláča či waflí možno kúpiť aj knihu. Knižný tovar je však zameraný najmä na kuchárky, hobby, zdravie a životný štýl, nachádzajú sa tu aj sekcie ako erotika, parapsychológia a mysticizmus. V ponuke sú aj rôzne lokálne ne-knižné produkty napríklad pletené čiapky, ponožky, svetre, alebo kožené topánky.

Naľavo za budovou kaviarne sa v starej ošarpanej stodole skrýva antikvariát Sjøbui, napravo, presne oproti vchodu do Kaffistovy je zas v priestoroch starej pošty antikvariát Gamleposten zameraný najmä na beletriu. Interiér kníhkupectva pripomína skôr obývačku, než obchod či knižnicu. Knihy sú uložené v menších regáloch v rôznych častiach kníhkupectva. Regály, podobne ako ostatný nábytok, ktorý sa tu nachádza, sú kus od kusu iné. Na tmavomodrých petrolejových stenách visia fotografie a plagáty, na poličkách sú položené rámiky s čiernobielymi fotografiami. Podlahu pokrývajú farebné koberce rôznych tvarov.

Antikvariát Gamleposten
Antikvariát Gamleposten v budove bývalej pošty

Retro gauč, pohodlné kreslá a stoličky umiestnené v miestnosti pozývajú návštevníkov len tak si v nich posedieť a užiť si príjemnú atmosféru, ale priestory bývajú pravdepodobne využívané aj na diskusie či iné komorné podujatia. Z „obývačky“ vedú dvere priamo do predajne, kde vieme zaplatiť za tovar, ale môžeme si tu vybrať aj suveníry, prípadne nakúpiť outdoorovú výbavu, alebo dokonca požičať odrážadlo.

Dominantou mestečka je červený drevený kostol Nórskej cirkvi. Kostol postavený v roku 1861 mal pôvodne bielu farbu, na červeno ho natreli počas veľkej rekonštrukcie v roku 1931, aby v zime kontrastoval so zasneženou krajinou a oživoval okolie počas daždivých sivých dní.

Oproti kostolu, v tesnej blízkosti fjordu je ďalšia prerobená, no vzhľadom ošumelá stodola s otvorenými modrými dverami, na ktorých je nakreslený káčer Donald v dvoch podobách – v modrej a čiernej námornej uniforme. Bublina s nórskym textom nad jeho hlavou veľa naznačuje. V antikvariáte Seriesalget si príde na svoje každý milovník klasických komiksov, no najmä fanúšikovia Káčera Donalda a zberatelia starých komiksových výtlačkov.

Drevený protestantský kostol

Pred stodolou, podobne ako pred ostatnými budovami sa nachádza vonkajšia knižnica. Niekoľko políc pribitých na vonkajšej stene obsahuje spravidla lacnejšie tituly za jednotnú cenu, väčšinou 10 alebo 20 nórskych korún, čo je v prepočte približne 1 alebo 2 eurá. Knihy z týchto políc sa neschovávajú, sú k dispozícii vždy, a to aj vtedy, keď sú antikvariáty zavreté. Hneď vedľa nich je totiž umiestnená schránka, kde môže zákazník vložiť hotovosť podľa počtu kníh, ktoré si zobral, no dá sa platiť aj elektronicky prostredníctvom služby Vipps, čo je najväčšia nórska platobná aplikácia. Pri každej takejto poličke je spravidla zverejnené aj Vipps číslo.

Vzadu sa nachádza ešte jedna drevená budova, sýto červená so zavesenou tyrkysovou knižnicou. Dvere sú zatvorené, či sa dnu nachádzajú knihy, nevedno, no na poličkách vonku je pestrý výber: od diel Isabel Allende, cez detektívky nórskej kráľovnej zločinu Karin Fossum, švédskych autorov Henninga MankellaDavida Lagercrantza až po tituly od Danielle Steelovej či nórsky preklad 50 odtieňov šedej. Z diaľky pútajú pozornosť staršie knihy v klasických pevných väzbách a veľké červené knihy Det hendte (Čo sa stalo), sumarizujúce významné udalosti, ktoré sa v danom roku odohrali. K dispozícii sú výtlačky Det hendte 83 – 97.

Za touto knižnou búdkou je už fjord. Z pevniny doň vychádza úzke drevené mólo, na konci ktorého je ešte jedna budova typická pre Škandináviu – plávajúca sauna. Táto konkrétna sa volá Dampen a spravuje ju organizácia Fjærland Guiding, za ktorou stoja traja mladí Nóri – Jarle, Janne a Helga. Okrem prevádzkovania sauny si ich na webe možno zarezervovať ako sprievodcov na kajakovanie, letnú či zimnú turistiku, ale aj na trek cez ľadovec.

Plávajúca sauna
Plávajúca sauna

Sauna je pravdepodobne jedným z mála súčasných prvkov v obci. Modernosť naznačujú najmä veľké okná, v ktorých sa zrkadlí okolitá príroda. Inak však vzhľadom pripomína ostatné budovy – bývalé stodoly, či už tvarom strechy alebo použitým materiálom. Napriek tomu, že je sauna relatívne nová, drevo pôsobí zanedbano, a tak dokonale zapadá medzi ostatné stavby v dedine.

Knižné mestečko by mohlo byť rajom hipsterov či instagramových influencerov, keby bolo plné kaviarní, kde servírujú kávu z najlepších pražiarní a keby boli predajne viac štylizované. No Fjærland pôsobí, akoby zaspal v čase. V ošumelých budovách sú knihy nahusto naukladané v tesných regáloch ako v knižnici, na zemi sa povaľujú banánové škatule, miesto uhladenosti alebo strojenej zanedbanosti tu máme skutočný prirodzený neporiadok, aký sa nevyhnutne spája s hromadením kníh. Chaos a mierny puch sú dokonale autentické. Je to miesto, kde sú knihy stále v centre diania, miesto, ktoré sa sústredí na kultúru, a nie na marketingové pozlátky okolo.

Udržateľnosť a pomalý životný štýl

Fjærland nemusí používať moderné slogany o udržateľnosti, recyklácii, znovuvyužívaní vecí, či pomalom životnom štýle. Celý koncept mesta ich totiž dokonale napĺňa. Druhú šancu na život nedostávajú len staré knihy, ale aj nevyužité budovy. Nie sú tu žiadne umelé stavby či atrakcie, ktoré majú za cieľ vytĺcť z turistov peniaze. Všetko je v absolútnom súlade s prírodou a cítime sa tu ako na konci sveta. A tento pocit je oprávnený.

Mesto bolo od sveta skutočne dlho odrezané, jediné spojenie s okolitými mestami bolo trajektom. Zmenilo sa to až v roku 1986, kedy otvorili Fjærlandský tunel spájajúci mestečko so severným mestom Skei. V roku 1994 otvorili Frudal Tunnel z južnej strany a dnes sa do Fjærlandu vieme dostať pohodlne autom. Priamo z Osla trvá cesta asi päť a pol hodiny.

Ďalší veľký antikvariát Straumsvågs antikvariat pozostáva hneď z niekoľkých budov na oboch stranách cesty, ktoré v minulosti slúžili ako lodenice, stodoly, práčovne a sklady a roky predtým, než vzniklo knižné mestečko, boli nevyužívané. Celý názov antikvariátu znie Kjell Arve Straumsvågs Antikvariat a ako jediný z Fjærlandu ponúka svoje knihy aj online. Nie však cez vlastný e-shop, ale cez službu Antikvariat.net, ktorá spája ponuku 65 škandinávskych antikvariátov.

Najmenšie fjærlandské kníhkupectvo
Najmenšie fjærlandské kníhkupectvo

Najmenším kníhkupectvom vo Fjærlande a zároveň aj v celom Nórsku je Sjølvplukk. Sjølvplukk by sme mohli preložiť ako „samoobsluha“ a býva označovaný ako čestné kníhkupectvo. Je to vlastne len niekoľko políc zasadených do konštrukcie pripomínajúcej autobusovú zastávku. Tieto knihy neprislúchajú žiadnej z miestnych predajní, sú svojbytným vonkajším antikvariátom. Majitelia sa spoliehajú výhradne na charakter kupujúceho. Veria, že čitateľ tých 10 nórskych korún za knihu do schránky vhodí.

Po približne 500 metroch prechádzky od návštevy prvého antikvariátu a turistického centra sa dostaneme na druhý koniec mestečka, kde nás čakajú ešte 2 antikvariáty a niekoľko vonkajších knižníc.

Antikvariát Tusund og ei natt (v preklade Tisíc a jedna noc) je jedinou budovou – kníhkupectvom, ktoré bolo vybudované špeciálne za účelom, že sa v ňom budú predávať knihy. Hneď pri vchode sa nachádza rozprávková sekcia, dve kreslá prehodené farebnými dekami a konferenčný stolík. Vzadu je obrovské oddelenie krimi, vľavo sa môžeme vydať dlhou uličkou prózy a poézie v angličtine. Podľa oficiálnej stránky Fjærlandu má Tusund og ei natt pravdepodobne najväčšiu zbierku náboženskej literatúry v krajine.

Posledný antikvariát, je hlavnou budovou knižného mestečka. Jeho názov je skutočne symbolický – nesie totiž meno hlavného boha severskej mytológie – Odin. Umiestnený v budove, čo slúžila ako predajňa lístkov a čakáreň na trajekt, ktorý bol v minulosti jediným spojením Fjærlandu so svetom, môžeme nájsť najmä diela nórskych autorov – romány, poviedky, poéziu, eseje, zbierky listov a oddelenie nórskej kultúry a histórie. Nachádza sa tu aj malý výber drahých kníh – vzácnych prvých výtlačkov, či iných zberateľských kúskov.

Vybudovať z Fjærlandu knižné mestečko bolo iniciatívou jeho obyvateľov, ktorí radi čítali. Vzniklo po vzore prvého knižného mesta na svete: Hay-on-Wye vo Walese, kde tento koncept funguje od 70. rokov minulého storočia. Absolvent Oxfordu Richard Booth sa rozhodol ekonomiku svojho mestečka zachrániť prostredníctvom literatúry. Kúpil budovu starej požiarnej stanice, cestoval po Spojených štátoch, aby zohnal lacné paperbacky a posielal ich domov. Túto myšlienku si osvojilo niekoľko ďalších obyvateľov a čoskoro sa Hay-on-Wye premenil na prvé knižné mestečko. Dnes je ich vo svete už niekoľko desiatok, no Fjærland bol 8. knižné mesto na svete a prvé v Škandinávii. V roku 1996 ho oficiálne otvoril sám Richard Booth.

Podobne, ako v prípade Hay-on-Wye, aj fjærlandskej ekonomike chýr o knižnom mestečku pomohol, no prevádzkovanie nie je jednoduché. Antikvariáty žijú iba z predaja kníh, aj to len počas letných mesiacov. Knižné mestečko je totiž otvorené od mája do septembra, keďže v zime tu býva aj -20 stupňov Celzia. V tomto období funguje len Odin a robia sa prípravy na nasledujúcu sezónu. Okrem predaja kníh sa tu každoročne organizuje množstvo kultúrnych, najmä literárnych podujatí a koncertov.

Veľká časť z týchto akcií sa koná hneď vedľa budovy Odina, na drevenom pódiu, ktorého meno je zrozumiteľné aj bez prekladača – Scene. Aj tu sa, samozrejme, nachádzajú knihy. Zadná stena pódia je obložená knihami do tvaru trojuholníka (typického tvaru striech fjærlandských budov), na stolíkoch sa nachádzajú krabice s výtlačkami obrátenými chrbtami nahor, v kúte sú hodené banánové škatule.

Knižna búdka pri fjorde
Knižna búdka pri fjorde

Pred pódiom je obrovská betónová plocha, publikum sa tu rozhodne netlačí. V tejto časti je ešte niekoľko zaujímavých miest, kde sú uložené ďalšie knihy, ako napríklad v detskom domčeku na hranie či v telefónnej búdke.

Priamo pri brehu Fjærlandského fjordu stojí ikonická tyrkysová knižnica, za ktorou sa v diaľke črtajú večne zasnežené vrcholky kopcov. Počasie v mestečku aj v letných mesiacoch často pripomína slovenskú jeseň. Návštevníkovi tak môže počas pobytu vŕtať v hlave otázka: ako je možné, že Fjærland dostal meno, ktoré v preklade znamená jarná krajina?

 

Fotografie a grafika: Bjørn Christian Tørrissen (CC BY-SA 4.0) / Wikimedia Commons, Patrícia Šišková, Den norske bokbyen, WDR


Patrícia Šišková
  Práve číta Tvoja neprítomnosť je tma od Jóna Kalmana Stefánssona