Knihy, leto, dovolenka

Jakub Neumann

Napísať román, ktorý sa stane absolútnym bestsellerom, môže byť pre autora zároveň aj malým prekliatím. Vedia to mnohí známi spisovatelia, ktorí zvyšok svojej kariéry obetovali zápasu s Veľkým Gatsbym, Sto rokmi samoty, či Plechovým bubienkom. Mnohokrát márne.

Nepochybne o tom vie svoje aj Bernhard Schlink, ktorého kariéru hneď v úvode zatienila kniha Predčítač (Der Vorleser, 1995). Autorova snaha prekonať úspech svojho jedinečného románu trvala už bezmála štvrťstoročie. Minuloročné vydanie románu Olga, ktorého výborný český preklad sa práve objavuje na pultoch kníhkupectiev, podľa mnohých kritikov takýmto vykročením z tieňa môže byť. A hoci si dnes nikto nedovolí predpovedať ako tento zápas ťažkých váh nakoniec dopadne, je dobré pri ňom v každom prípade byť.


O tom, že česká kotlina je obdarená akýmsi nezvyčajne vysokým výskytom výborných básnikov dnes nemôže nikto pochybovať. Stačí len heslovite spomenúť mená ako Hruška, Wernisch, Jirous, alebo Borkovec. Jedno meno však neprávom zapadáva prachom zabudnutia. Ivan Blatný. Zakázaný exilový autor, ktorý ako jeden z mála svojho času nenaplnil známe heslo, podľa ktorého najprv prejde básnik Národní třídou, aby následne prešla národní třída básnikom, doposiaľ nie je známy mimo okruhu svojich verných čitateľov a nadšencov.

Po stopách obrovského talentu sa vydáva Martin Reiner, ktorý svoje desaťročné úsilie „dozvedieť sa viac“ zhŕňa v strhujúcom románe Básnik – Román o Ivanu Blatném (2014). Napriek tomu, že Blatný na sklonku svojho života bojoval nielen s démonmi totality, ale aj so svojimi vlastnými, jeho zbierky sú nepopierateľným klenotom českej povojnovej literatúry. Ako sa raz ktosi opýtal – aký to musí byť štát, ktorý sa bojí básnika? Alebo ešte lepšie – aký to musí byť básnik, ktorého sa bojí aj štát? Tvorba Ivana Blatného na obe otázky veľmi jednoznačne odpovedá.

Je zlým zvykom spájať príjemné počasie s ľahkou literatúrou a nevľúdne opätovne s tou náročnejšou. Problém netkvie ani tak v nelogickom prepájaní aktuálnych poveternostných podmienok s obsahom kníh, ako skôr v používaní prívlastku „ľahká“„náročná“. Akú literatúru možno označiť za ľahkú? Takú, ktorá nenúti k zamysleniu, nekladie otázky, či po prečítaní v nás nevyvolá žiadne pocity? To však už nie je literatúra!

Příběhy rabiho Nachmana (Die Geschichten des Rabbi Nachman, 1906) prerozprávané slávnym Martinom Buberom sú zbierkou krátkych výrokov, rozprávok a textov, ktoré nikdy neašpirovali stať sa literatúrou. Napriek tomu nimi sú vo všetkých ohľadoch! Vrstvy jednotlivých príbehov pri čítaní odpadávajú jedna po druhej a pred nami sa postupne odkrývajú základy chasidskej múdrosti. Skvelé čítanie do horúcich dní!


Pokračovanie článku
Odporúčania Ivana Kollára


Patrícia Šišková Jakub Neumann Ivan Kollár Miroslav Bekeč