Knihy, leto, dovolenka

Miroslav Bekeč

Karel Čapek v jednom svojom fejtóne napísal: „Klasická literatura je ta literatura, od které už nečekáme, že nám bude povídat něco nového. Proto si jí tak vysoce vážíme; a proto ji také nečteme.“ Dnes už aj on patrí medzi klasikov a najmä v Česku nadobudol ako spisovateľ takmer kultový rozmer nedotknuteľného autora.

Ak chcete poznať Karla Čapka z iného uhla, odporúčam si prečítať niečo z jeho novinárskej tvorby. Napríklad Anglické listy (1924), ktoré, podobne ako jeho skoršie postrehy z Talianska a neskoršie zo Španielska, Holandska či Škandinávie, vychádzali v Lidových novinách. Zápisky, ktoré si aj sám ilustroval, sú dnes voľne dostupné (v roku 2009 sa skončila ochranná autorská lehota na všetky Čapkove diela). Tento cestopis je napísaný až prekvapivo živým jazykom a ponúka autentický pohľad na vtedajšiu Britániu. Cez krátke novinové stĺpčeky však spoznávame aj ich autora – človeka z mäsa a kostí. Jeho humor, vnímanie sveta aj osobnú neistotu. V prípade Anglických listov možno v dnes už takmer 100-ročnom texte vytušíte aj latentný predobraz najnovšieho britského spoločensko-politického experimentu.

Najprekladanejším poprevratovým českým titulom je útla Europeana (Europeana – Stručné dějiny dvacátého věku, 2001). Sarkasticko-tragikomický pohľad na 20. storočie od československého emigranta Patrika Ourědníka je ideálnym čítaním na leto. Slovenský preklad Europeany vyšiel v roku 2015, no ak dáte šancu českému originálu, chybu neurobíte.

Pri čítaní Ouředníkovho značne odľahčeného a provokatívneho historického exkurzu si uvedomíte, že aj dnes množstvo ľudí blúzni o starých zlatých časoch či hodnotách a ďalšia skupina tára o svetlých zajtrajškoch a budúcnosti, keď dejiny stratia svoj význam. Autor Europeany však skeptický poznamenáva, „Ale veľa ľudí tú teóriu (o konci dejín) nepoznalo a ďalej tvorili dejiny, akoby sa nechumelilo.“

 

Ak sa chcete vyhnúť spoločenskému faux pas, hrdinu nasledujúceho titulu nespomínajte v spoločnosti konzervatívcov, progresívnych ľavičiarov či samozvaných intelektuálov. Nemajú ho radi vydavateľské domy, obchodné siete a ani odborári. Biografia amerického vizionára, ktorý pred 25 rokmi spustil v garáži nenápadné online kníhkupectvo, sa v Spojených štátoch stala bestsellerom hneď po svojom prvom vydaní. Jej viac ako 300-stránkový slovenský preklad Obchod pre všetko (The Everything Store: Jeff Bezos and the Age of Amazon, 2013) sa číta tiež veľmi dobre. Ide o stále živý príbeh a ak by ho jeho autor, uznávaný americký novinár Brad Stone, písal dnes, bol by ešte oveľa obsiahlejší.

Od vydania kultového titulu britskej ekonómky a novinárky Frances Cairncrossovej Koniec vzdialenosti (The Death of Distance) z roku 1997 som objavnejšiu knihu o internete nečítal. Cairncrossovej víziu však vtedy čítala len hŕstka nadšencov, životný príbeh zakladateľa Amazonu a najbohatšieho človeka na svete Jeffa Bezosa dnes už dokáže osloviť aj bežného čitateľa.

Viete si vôbec predstaviť leto bez čítania? My v redakcii Literárnych novín si to predstaviť nedokážeme.

Prajeme všetkým príjemné letné čítanie.

 

Fotografie: Premedia, Absynt, Slovart, Odeon, Torst, Malvern, Argo, Rubato, KK Bagala, Rozmluvy a Eastone Books