Existuje iba málo príbehov, ktoré presahujú dejiny ľudstva. A takých, ktoré presahujú hranice stvoreného sveta, nájdeme ešte menej. Azda aj to je dôvod, prečo ich všetci tak veľmi dobre poznáme. Príbeh o stvorení raja a vyhnaní človeka sa v priebehu vekov stal našou pevnou genetickou súčasťou bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzame a čomu veríme.
Odhaľuje totiž základný motív celých neskorších ľudských dejín – boj dobra so zlom. Človek je v jeho zajatí od momentu svojho narodenia a stáva sa hodnotiacim kritériom prežitého života aj v deň jeho smrti.
Satanova pýcha stojaca na počiatku archetypálnej podoby konfliktu tak predznamenala nielen jeho pekelné zatratenie, ale vytvorila aj večnú zápletku pre myriady nových príbehov, rozhodnutí a myšlienok. Stala sa dôvodom nevyspytateľnosti sveta, no zároveň aj zdrojom jeho oživenia.
A práve tento iniciačný moment je predlohou významného diela Johna Miltona Stratený raj (Paradise Lost, 1667), ktoré sa v tomto roku dočkalo svojho prvého slovenského prekladu.
Prvé anglické vydanie z roku 1667 Strateného raja a jeho slovenský preklad
Nie je potrebné skrývať fakt, že vydanie veršovaného eposu zo 17. storočia už z povahy veci nemôže mať prehnané ambície v otázke čitateľského úspechu. Je totiž zrejmé, že snaha zaujať pokusom istého barokového básnika prerozprávať príbeh, ktorý vlastne všetci ako-tak poznáme, nemá v súčasnosti práve najlepšie predpoklady stať sa horúcou novinkou pultov kníhkupectiev. Avšak práve tieto úvahy môžu skrsnúť v hlave iba tým, ktorí dielo Johna Miltona zatiaľ nečítali.
Postava Satana sa v Miltonovom podaní vymyká tradičnej predstave zbytostneného zla, hľadajúceho pôžitok v každej neprávosti či krivde. Záporný hrdina je neobvykle často plný zúfalstva a pochybností, ba dokonca ho možno pristihnúť aj zalapať po dychu pred krásou stvoreného raja. Zdôrazňovať, akej trúfalosti sa Milton vo svojej dobe búraním vžitých náboženských predstáv dopustil, azda ani netreba.
Pokusom o poľudštenie Satana Milton vytvoril priestor kritickým interpretáciám, ktoré neskôr presiahli nielen hranice jeho najslávnejšieho eposu, ale aj samotného biblického prapríbehu. Po Judášovi, ktorý podľa mnohých vedome prijal rolu zradcu, aby tak skutočne prišlo k prorokovanému Kristovmu nanebovstúpeniu, by aj v prípade Satanovej vzbury mohlo byť vznesené podozrenie akejsi plánovanej predurčenosti, ktorá dopomôže veľkolepému zavŕšeniu epochálneho božieho projektu. Avšak s tým rozdielom, že zatiaľ čo Judáš svoju historickú úlohu už úspešne zvládol, Satan je aj v tejto chvíli nútený zotrvávať v role pokušiteľa s bázlivým vedomím nevyhnutnosti jeho neskoršej porážky.
Spolu s touto najzáhadnejšou postavou Miltonovho eposu sa postupne prepracovávame k poznaniu, že slobodná vôľa nespočíva v možnosti rozhodovať o svojom osude, ale v príležitosti prijatia jeho nemennosti aj za cenu obáv a strachu. Nedávno zosnulý filozof Ladislav Hejdánek tento koncept vyjadruje nezvyčajným prevrátením plynutia času, v ktorom budúce udalosti nachádzajú svoje vyvrcholenia v dávnej minulosti.
John Milton pri tvorbe epickej básne Stratený raj
Nielen pre hrdinov Strateného raja preto nie je až natoľko podstatné, kam smeruje osud tohto sveta, ale skôr to, akú skúsenosť si z medzičasu jeho vzniku a zániku odnesú. Dejinné vyvrcholenie v podobe opätovného návratu do raja totiž pravdepodobne nebude odlišné podobou človeka ani raja samotného. Rovnako ako je telesná schránka Odysea vracajúceho sa po dlhých rokoch blúdenia na rodnú Ithaku v zásade totožná s tou, ktorá ostrov kedysi opustila, samotný Odyseus už rovnaký nie je.
Každé dobrodružstvo, vojenské víťazstvo či strata priateľa z neho vytvárali vždy iného človeka, ktorých vzájomne prepája už iba neviditeľná niť spomienok. Avšak ani strasti a prežité utrpenie v ňom nevzbudzujú ľútosť nad rozhodnutím z Ithaky odísť, hoci si musel byť vedomý, že opustením bezpečia domova sa vystavuje hrozbe krutej smrti. Túžba dotknúť sa čo i len kontúr skutočného sveta by tak bola aj napriek hroziacemu riziku väčšia nielen vtedy, ale aj dnes.
Biblický súboj Boha so Satanom natrvalo vymedzujúci hranice dobra a zla akoby v tomto ponímaní vytváral iba mimoriadne vhodnú, no zároveň dokonale zinscenovanú zámienku pre rozhodnutie vyhnať z raja jeho prvých obyvateľov. Aj samotný Boh si totiž musel uvedomovať, že iba ťaživá prítomnosť konečnosti dokáže v človeku prebudiť jedinečnú skúsenosť existencie, ktorú by Adam s Evou v bezpečí raja nikdy nemohli získať.
Paradoxne preto aj zatracovaný Satan svojím neochotným pristúpením na úlohu hrozivého démona prejavuje lásku človeku, keď mu svojou vzburou dovoľuje opustiť hranice Ithaky.
Tieto a mnohé iné úvahy sú iba nepatrnou časťou mohutnej filozofickej mozaiky, ktorú Miltonove dielo Stratený raj predstavuje. O to viac treba oceniť námahu prekladateľa Mariána Andričíka, ako aj vydavateľstva Modrý Peter, ktorí dielo čitateľom sprostredkúvajú v dokonale zrozumiteľnej a esteticky príťažlivej podobe.
K Homérovým eposom (asi 850 rokov pred Kristom), Goetheho Faustovi (1808 a 1832) a Danteho Božskej komédii (Divina Commedia, 1304 až 1321) tak pribúda ďalšie unikátne dielo svetového formátu dostupné slovenskému čitateľovi. A hoci sa tento dramatický rok zatiaľ nepreklopil ani do svojej druhej polovice, vydanie Strateného raja už teraz možno bez obáv označiť za jeho najväčší kultúrny počin.
Pre krajinu dlhodobo infikovanú kultúrnou krízou je to viac ako iba dobrá správa!
Na okraj
S podporou verejnej zbierky nepochybne stojí za zváženie aj prevedenie diela Stratený raj do audio verzie, ktorá by nechala vyniknúť mnohým básnickým obrazom Miltonovho jazyka.
Grafika a reprodukcie: Gustave Doré, Samuel Simmons, Modrý Peter a James Barry / National Galleries of Sccotland, CC BY-NC 2.0
Jakub Neumann
Práve číta Rozpojené státy od Martina Rězníčka
finančným príspevkom prostredníctvom vašej platobnej karty alebo cez internetový platobný systém PayPal
IBAN: SK92 8330 000000 2001476552
BIC/SWIFT: FIOZSKBAXXX
Ďakujeme za vašu podporu!
