Správy a aktuality

Islandská literatúra a knižná kultúra je európskym fenoménom. Každý obyvateľ ostrovného štátu prečíta za mesiac dve knihy a každý desiaty Islanďan už napísal aj knihu, konštatuje v článku publikovanom na spravodajskom serveri Aktuality.cz česká reportérka Clara Zangová.

Vydavateľstvá malej severoeurópskej krajiny, ktorá má len 350-tisíc obyvateľov, ročne vydajú približne dvetisíctisíc titulov.

Na Islande trvá zima od septembra do mája a na čítanie a písanie priam nabáda. „Trávime veľa času vo vnútri. Počas najkratších dní je tu veľmi málo svetla a neviem, či sa to dá vôbec nazývať denným svetlom,“ prezrádza Gudrún Baldvinsdóttirová z Islandského literárneho centra.

Ostrovania raz týždenne sledujú v hlavnom vysielacom čase pravidelnú reláciu o knihách, ktorá je najpopulárnejšou televíznou show. „Ide pritom o dosť staromódny formát – jeden moderátor a dvaja kritici sa rozprávajú o knihách. Ja sa o literatúru zaujímam, ale prečo sa na to pozerajú ostatní, to nechápem?“ smeje sa Islanďanka.

Vzťah Islanďanov k literatúre však nesúvisí len s bohatou históriou vikinských ság, ale aj s prirodzenou túžbou malého a izolovaného národa vyniknúť medzi ostatnými. „Na islandčine nám záleží, sme na ňu hrdí a snažíme sa ju uchovať pri živote,“ dodáva Baldvinsdóttirová.

Do ostrovného jazyka pritom nie je preložená ani väčšina operačných systémov. „Naše počítače ani telefóny s nami nekomunikujú v islandčine.“ Malá krajina nedokáže zabezpečiť preklad všetkých kníh, o ktoré majú čitatelia záujem. Najmä mladšia generácia si preto radšej objedná knihu v angličtine, než aby čakala, či sa niekedy preloží aj do rodného jazyka.

Podľa islandskej literátky je to však ten lepší scenár. Štatistiky v ostatných rokoch naznačujú, že tradičný čitateľský národ prelúska čoraz menej kníh. Najväčší pokles je pritom pri mladej generácii, uzatvára svoj článok Clara Zangová.

— Aktuálně.cz