Výnimočný Malý život

Foto:  Doubleday 

Zatuchnuté motely, požiarne schodiská, presvetlené newyorské ateliéry či večere v prvotriednych reštauráciách v SoHo. Sebapoškodzovanie, spoločenský tlak, krehké vzťahy a nové chápanie pojmu rodina. Malý život (A Little Life, 2015) americkej autorky havajsko-kórejského pôvodu Hanye Yanagihary nás vtiahne do Ameriky, akú poznáme a ktorú zároveň poznať nechceme.

Po svojom vydaní vzbudil rozsiahly takmer sedemsto stránkový román v literárnych kruhoch veľký rozruch: Bol buď zatracovaný, alebo oslavovaný ako najvýznamnejšie moderné dielo o homosexualite. Je však vôbec možné pri diele takéhoto rozsahu zovšeobecniť jeho obsah len na jedinú tému?

Anotácia na zadnej strane knihy opisuje Malý život ako príbeh štyroch priateľov, ktorí sa snažia začať žiť v New Yorku. Hneď v prvej kapitole sa potom stretávame s čerstvo odpromovanými vysokoškolákmi Willemom, Judom, Džejbím a Malcolmom. Ľahkovážne ich sprevádzame na bujarých oslavách, žgrlošení v najlacnejších vietnamských bistrách, túlaním sa po pochybných štvrtiach a snívaním o budúcej kariére a typickom americkom sne.

Čím viac sa do príbehu ponárame, tým viac nás rozprávanie špirálovito nasmeruje k jednej postave – mlčanlivému a mimoriadne inteligentnému Judovi, ktorého detstvo je pre troch ostatných priateľov záhadou. A čím viac sa rozprávanie na neho sústreďuje, tým viac cítime, že s ním niečo nie je v poriadku.


Americké, české a slovenské vydanie Malého života

Autorkin vrstvovitý rozprávačský štýl čitateľovi približuje život všetkých hrdinov knihy, ale je pretkaný aj neočakávanými opismi Judovej mladosti. Práve tieto časti sa veľkou mierou zaslúžili o kontroverzné prijatie diela. Kapitolu po kapitole sa tak postupne dozvedáme, kým Jude naozaj je, čím všetkým si v detstve prešiel a čoraz viac začíname chápať, odkiaľ pramení jeho hlboko zakorenená duševná trauma.

Sebaubližovanie, zneužívanie detí, domáce násilie a týranie sú zobrazené do takých podrobností, že čitateľovi častokrát príde až nevoľno. V tomto diele je však oveľa nezvyčajnejší emočný popis týchto scén, než ich obraznosť. Yanagihara tu potvrdzuje svoju autorskú zručnosť, keď našu duševnú rovnováhu dokáže narušiť najmä na základe vzbudenej empatie. V čom je teda táto kniha problematická?

Krátko po vydaní knihy sa na internete objavil rozhovor s autorkou, v ktorom Hanya Yanagihara opísala spor so svojím editorom, ktorý vznikol práve kvôli emočne trýznivým častiam. Kým editor jej navrhoval, aby tie najnepríjemnejšie vynechala a prenechala možnosť domyslieť si to najhoršie na čitateľa (podobne ako to urobil Nabokov v Lolite), Yanagihara neúprosne trvala na svojom. Argumentovala, že jej zámerom bolo práve toto prekračovanie hraníc.

„Chcela som, aby v tej knihe bolo jednoducho niečo viac o násilí, ale tiež som chcela, aby tam bolo všetko preexponované, prehnaná láska, empatia, ľútosť, hrôza. Chcela som vykresliť všetko o stupeň silnejšie, než je to prijateľné,“ uviedla autorka.

Práve tento rozhovor rozprúdil živú debatu o etike písania. Do akej miery je prípustné nechať sa „emočne zneužívať“ autorom, najmä pokiaľ vieme, že to bolo jeho cieľom? Že trýznivé scény boli do diela zahrnuté neľútostne, plánovane, a nie len preto, že si to dej vyžadoval?

Tým, že autorke sa svoj radikálny postoj podarilo presadiť, je tak čitateľ konfrontovaný s takmer nepravdepodobným hromadením nešťastia, ktoré Jude prežil a ktoré následne spustilo jeho sebazničujúce správanie pretrvávajúce až do neskorého veku. To, prirodzene, spustilo ďalšiu vlnu kritiky.

Hanya Yanagihara
Spisovateľka Hanya Yanagihara s britským vydaním románu Malý život

Neskutočná sila Judovho utrpenia a jeho neschopnosť vnímať svoj život v pozitívnom duchu (napriek jeho mimoriadnym úspechom v práci a neskôr aj v osobnom živote) akoby nepriamo poukazovala na čoraz častejšiu tendenciu v súčasnej spoločnosti (predovšetkým u Generácie Y) podliehať depresiám a úzkosti.

Judovu tvrdohlavosť, keď zásadne odmieta vyhľadať psychologickú pomoc a ako jediné východisko vidí v sebapoškodzovaní a samovražde, kritici rýchlo odsúdili ako znevažovanie moderných prístupov pri liečení duševných chorôb a ako nepriamu argumentáciu v prospech eutanázie.

Odhliadnuc od týchto pálčivých tém, kľúčovú úlohu v Malom živote zohráva rovnako priateľstvo, láska a ich dosah na formovanie osobnosti mladých ľudí. Nie je to však láska v tom tradičnom, romantickom duchu, ktorý je predlohou väčšiny kníh. Malý život sa zameriava práve na tú nesebeckú, nefyzickú a obetavú náklonnosť, ktorú cítime len voči najbližším priateľom a ktorá má šancu vytvoriť omnoho pevnejšie putá, ako je jej tradičnejšie poňatie.

Či už je to vzťah medzi Haroldom a Judom, Willemom a Judom alebo všetkými štyrmi priateľmi navzájom, vnímame, akú dôležitú úlohu priateľstvo zohráva v ich vnútorných životoch. Ako im pomáha napredovať alebo ich doviesť k úpadku.

To dodáva románu autentický nádych dospelosti aj atmosféry New Yorku. Ako poznamenala saam autorka Hanya Yanagihara, „táto kniha mala byť poctou inému typu dospelosti, takému, aký nie je beletrii často oslavovaný, ale ktorý je aj napriek tomu dospelosťou. Dospelosťou, v ktorej hlavnú úlohu zohráva priateľstvo. A možno existuje práve v New Yorku, kam ľudia chodia vymazať svoju minulosť v okruhu podobne zmýšľajúcich ľudí.“

Román Malý život sa tak napriek svojmu názvu hlboko dotýka závažných tém a dali by sa o ňom napísať oveľa rozsiahlejšie či podrobnejšie texty a eseje. Nech už táto kniha v jej čitateľovi zarezonuje akokoľvek, jedno sa jej uprieť nedá. Len veľmi málo diel dokáže polarizovať spoločnosť do takej miery, ako sa to podarilo americkej autorke Hanye Yanagihare.

Malý život je naozaj výnimočný.

 

Grafika a fotografie: Doubleday, OdeonAktuell


Katarína Szulényiová

Katarína Szulényiová
  Práve číta Under the Udala Trees od Chinelo Okparanta