Bezkontaktná spoločnosť, ktorej sme sa v posledných týždňoch nechcene stali všetci súčasťou, odkryla silu kultúry v úplnej nahote. Avšak nejde iba o to, že nám mnohokrát dovolila úspešne zahnať banálnu každodennosť našich životov. Ponúkla nám tiež možnosť byť prostredníctvom divadelných predstavení, filmov či online koncertov v blízkosti druhého, bez ohľadu na to, kto ním práve bol.
Odhalila tak našu základnú potrebu zdieľať svoje vnútorné svety a diskutovať nad ich významom. Práve umelecké dielo sa v tomto procese opakovane stáva nielen iniciátorom bezpočtu otázok, ale aj nevyčerpateľným zdrojom možných odpovedí.
O výnimočnom diele, ktoré tieto úlohy plní už niekoľko storočí, sme sa porozprávali s jeho prekladateľom Mariánom Andričíkom.
Pamätáte sa na moment, kedy vám prvýkrát napadlo preložiť Miltonov Stratený raj?
O potrebe preložiť Stratený raj do slovenčiny som už uvažoval dávnejšie, ešte počas svojich vysokoškolských čias, ale nie v tom zmysle, že by som to mohol prekladať ja – na to som si zďaleka netrúfal. Potom sa tá myšlienka viac ráz vrátila, vždy však mala podobu akejsi vzdialenej vízie či sna.
Reálne kontúry začala naberať niekedy v lete 2016, keď som si povedal, že vyskúšam – len tak sám pre seba – preložiť pár veršov. A potom som už len odratúval, koľko veršov ešte zostáva… už len desaťtisíc, deväťtisíc a tak ďalej.
Je známe, že ide o jedno z najdlhších básnických diel, ktoré je svojím rozsahom porovnateľné s Vergíliovou Eneidou či Homérovou Odysseou. Aká bola vaša základná motivácia preložiť Miltonovo dielo? Zostávala v procese prekladania stále rovnaká alebo sa menila?
Čiastočne som na tú otázku už odpovedal pri tej predošlej – hlavnou motiváciou bol pocit, že kultúra, ktorá sa pokladá za vyspelú, by takéto dielo mala mať preložené. Samozrejme, že svoje zohrávala aj chuť vyskúšať si vlastné sily, ako aj možnosti slovenčiny.
Dosť dlho, vyše pol roka, mi trvalo, kým som sa dopracoval k uspokojivému zneniu prvého verša
– Marián Andričík
Traduje sa, že Viliam Turčány sa pri preklade Danteho Božskej komédie prv naučil dané verše naspamäť a až potom pristúpil k ich prekladu. Vytvorili ste si počas prekladania podobne špecifický druh postupu?
Nevytvoril, hoci pár veršov z originálu by som naspamäť zvládol, ale bude to asi tým, že som typ, ktorý dané verše potrebuje mať aj vizuálne pred sebou – v mojom prípade na obrazovke počítača alebo mobilu. A keďže som originál nosieval stále so sebou v mobile, nebol ani dôvod učiť sa ho naspamäť.
Odhliadnuc od toho, že Miltonov zložitý jazyk dá takému učeniu aj riadne zabrať.
Ako dlho vám trvalo preložiť celé dielo?
Epos ako taký som prekladal presne tri roky, pol roka som sa zaoberal poznámkami, vysvetlivkami, doslovom a ďalšími súčasťami knihy a zhruba pol roka trvala redakčná príprava.
V knihe Preklad pod lupou sa zaoberáte aj otázkou hraníc básnického prekladu, kde mnohí teoretici hovoria o nemožnosti prekladu poézie. Fakt, že ste sa do prekladu Strateného raja pustili, naznačuje, že k nim nepatríte. Ale predsa, nenarazili ste pri prekladaní na miesto, pri ktorom ste si povedali, že vierohodný preklad do iného jazyka tam skrátka nie je možný?
Máte pravdu, odjakživa som zástancom prekladateľského optimizmu – a vzhľadom na svoju prácu prekladateľa ani nemôžem inak. Často sa stáva, že prekladateľ narazí na miesto, ktoré z tých či oných dôvodov nie je možné adekvátne pretlmočiť, ale vždy jestvujú možnosti, ako si tým poradiť, či už kompenzáciou na inom mieste alebo – ak už sa nedá inak – vysvetlivkou.
V Stratenom raji je napríklad problematický gramatický rod Satanových potomkov Hriechu a Smrti, ktorý je presne opačný ako v slovenčine – Hriech je ženského a Smrť mužského rodu. Zachovať sa to nedá, jedine za cenu ich premenovania, čo však neprichádzalo do úvahy, nuž som siahol po vysvetlivke.
Dosť dlho, vyše pol roka, mi trvalo, kým som sa dopracoval k uspokojivému zneniu prvého verša, ktorého polovicu, päť slabík, bolo nevyhnutné obetovať kľúčovému výrazu „neposlušnosti“ – ten tam jednoducho musel byť zachovaný.
Marián Andričík a Jakub Milčák diskutujú o grafickej podobe Strateného raja
O preklad Strateného raja sa v českom prostredí v minulosti pokúsili Josef Jungmann aj Josef David, hoci každý z týchto prekladov je dnes podrobovaný kritike. Ako ich hodnotíte vy? Boli vám pri práci na preklade nápomocné?
Oba tieto preklady som mal, pravdaže, k dispozícii a ich kritika podľa mňa nie je celkom namieste najmä vzhľadom na ich vek a podmienky, v akých vznikali. Veď Jungmannov preklad zásadným spôsobom pomáhal utvárať podobu modernej češtiny a pri Davidovom treba oceniť jeho hrdinské úsilie vtesnať do prekladu čo najviac z originálu pri zachovaní veršového rozmeru i celkového počtu veršov, hoci často za cenu zrozumiteľnosti.
Mne oba české preklady nezriedka pomohli dešifrovať význam toho-ktorého verša, ktorý som si potom overoval v komentovaných vydaniach originálu, ale aj v poľskom či ruskom preklade.
Poskytovala vám pri preklade slovenčina dostatočný diapazón výrazov alebo ste museli pristúpiť aj k vytvoreniu neologizmov?
Mojou azda najväčšou výhodou oproti obom spomínaným českým prekladateľom okrem neporovnateľnej dostupnosti informácií bol práve jazyk. Počas práce na preklade sa mi potvrdila hypotéza, že slovenčina je moderný, bohatý, rozvinutý jazyk, do ktorého možno prekladať aj tie najväčšie diela svetovej literatúry.
Na rozdiel od Jungmanna som nemusel vytvárať nijaké neologizmy ani siahať po archaizmoch. Za hranicu akceptovateľnosti som si vytýčil oblasť takzvaných knižných slov, ktoré dodávajú textu potrebnú patinu.
Historicky prvé slovenské vydanie epickej básne Stratený raj
K samotnému obsahu knihy. Pri čítaní Strateného raja sa niektorí nedokážu ubrániť pocitu, že Satanovi sa v istom zmysle ukrivdilo a jeho následné konanie je pre mnohých ľudsky pochopiteľné. Milton navyše narúša aj predstavu Satana ako zosobneného zla, keď opisuje jeho túžbu po láske a snahu vymaniť sa z útrob pekla. Bol aj toto dôvod, prečo Miltonovo dielo katolícka cirkev zaradila medzi zakázané knihy?
Priznám sa, že po presnej príčine zaradenia Strateného raja na index som nepátral. Stalo sa tak v roku 1732 talianskemu prekladu Paola Rolliho a dočítal som sa, že istú úlohu pri tom mohol zohrať aj jeho predslov „Osservazione“.
Pokiaľ ide o Satana, o jeho spôsobe zobrazenia v Stratenom raji sa toho popísalo už dosť a myslím si, že čitateľská predstava o ňom do značnej miery závisí aj od uhla pohľadu, z akého sa na dielo čitateľ pozerá. Pre mňa jeho úsilie vymaniť sa z pekla nie je vo svetle jeho ostatných slov a činov dostatočne presvedčivé, ale nenanucujem tento svoj názor nikomu.
Mnohých pri kúpe vášho prekladu príjemne prekvapila nezvyčajne nízka cena knihy (približne 10 eur), najmä v porovnaní s novými slovenskými reedíciami Goetheho Fausta či spomínanej Božskej komédie, ide o zlomok ich predajnej ceny. Bol za tým určitý zámer?
Stanovenie ceny je vyslovene vecou vydavateľa, ja ako prekladateľ sa na tom nijako nepodieľam, verím však, že aj táto skutočnosť pomôže knihe dostať sa k čo najširšiemu okruhu čitateľov, čo bolo naším spoločným prianím.
Na záver sa nedá neopýtať – plánujete preložiť aj Miltonov Znovuzískaný raj?
Nielenže plánujem, ale intenzívne na tom pracujem. Dal som mu názov Vrátený raj (Paradise Regain’d, 1671) a mal by – tak ako v origináli – vyjsť spolu s prekladom knižnej drámy Samson bojovník (Samson Agonistes) opäť vo vydavateľstve Modrý Peter, čím by sa v slovenčine zavŕšila Miltonova „trilógia“ veršovaných spracovaní biblickej tematiky.
Ďakujem vám za rozhovor
Marián Andričík (1964)
Prekladateľ, literárny vedec a vysokoškolský pedagóg. Autorsky debutoval zbierkou reflexívnej poézie Skúška správnosti (Východoslovenské vydavateľstvo, 1989). Venuje sa najmä prekladom anglickej a americkej prózy a poézie, zostavil antológie beatnickej poézie Nahý anjel …alebo Nahlas (Litera, 1995) a Beatnici (Slovart, 2010), kde vybrané texty aj prebásnil.
Je autorom titulov K poetike umeleckého prekladu (2004) a Preklad pod lupou (2013), ktoré vydalo levočské vydavateľstvo Modrý Peter. Tam vyšiel aj jeho najnovší prekladateľský počin Stratený raj (2020) – historický prvé slovenské vydanie biblického eposu Johna Miltona.
Fotografie a grafika: Addmedia Images, Modrý Peter a archív Mariána Andričíka
Jakub Neumann
Práve číta Rozpojené státy od Martina Rězníčka
finančným príspevkom prostredníctvom vašej platobnej karty alebo cez internetový platobný systém PayPal
IBAN: SK92 8330 000000 2001476552
BIC/SWIFT: FIOZSKBAXXX
Ďakujeme za vašu podporu!
