Dievča, ktoré si vždy poradí

Foto:  SF Studios 

Červené vlasy zviazané v dvoch vrkočoch trčiacich dohora, pehavá vysmiata tvár. Šaty ušité z rôznych látok, topánky o niekoľko čísel väčšie. Na pleci jej zvykne sedieť opica a keď treba, zdvihne aj koňa. Jednou rukou.

Nemá problém poraziť najsilnejšieho muža na svete, pretože ona je najsilnejším dievčaťom na svete. Svoju silu však nezneužíva, má dobré srdce a správne nastavené hodnoty.

Pozná ju snáď celý svet a tento rok oslavuje už 75 rokov. Pippilotta Provízia Žalúzia Melissa Efraimová Dlhá pančucha, dcéra kapitána Efraima Dlhá pančucha, ktorý bol kedysi postrachom morí a teraz je černošský kráľ. Skrátene Pippi.

Pippi nie je ako iné deti. Žije sama bez rodičov vo vile Vilôčke, spoločnosť jej robí iba opica menom pán Nilsson a kôň, ktorý býva na verande. Okrem zvierat sú jej najlepšími kamarátmi deti od susedov: Tomi a Annika.

Keďže Pippi žije sama, nepotrebuje dodržiavať žiadne pravidlá, ktoré zavádzajú dospeláci. Sama si večer povie, kedy má ísť do postele a keď nepočúvne, zopakuje si to ešte raz a prísnejšie.

Nechodí do školy a keď sa tam raz príde pozrieť, pochopí, že škola nie je nič pre ňu. Pani učiteľke tyká, správa sa drzo a akosi nerozumie, prečo by sa mala učiť, koľko hotentotov žije v Austrálii. Pretože, čo ak jeden z nich náhodou zomrie? Potom všetko učenie bolo zbytočné a hotentotom určite nikto nepovedal, aby sa správali tak, aby v učebnici nebola chyba.


Pôvodné švédske a prvé slovenské vydanie Pippi Dlhej pančuchy

Pippi je nekonvenčná, nezávislá, zvedavá, má svoju vlastnú logiku a pýta sa otázky, vďaka ktorým sa zamyslíme nad vecami, nad ktorými inak nerozmýšľame a berieme ich automaticky tak, ako sú. A keďže sú to práve dospelí, čo vytvárajú pravidlá, ktoré život zbytočne komplikujú a ešte ich považujú za normálne, môžeme pokojne vyhlásiť, že knihu by si mali prečítať najmä oni.

Príbehy o Pippi vznikli ako rozprávky, ktoré Astrid Lindgrenová rozprávala svojej dcére Karin, keď bola chorá. Do knižnej podoby ich autorka prepísala až o niekoľko rokov neskôr ako darček pre Karin k 10 narodeninám. Následne rukopis poslala aj do najväčšieho švédskeho vydavateľstva Albert Bonniers Förlag.

Vydavateľstvo však knihu odmietlo. Považovalo ju za príliš kontroverznú a obávalo sa, že by mohla mať negatívny vplyv na deti.

O rok neskôr poslala Lindgrenová rukopis Pippi Dlhej pančuchy (Pippi Långstrump) do súťaže vydavateľstva Rabén & Sjögren. Vyhrala prvé miesto a vydavateľstvo knihu publikovalo v novembri 1945 s ilustráciami dánskej ilustrátorky Ingrid Vang Nymanovej.

V nasledujúcich troch rokoch vyšli aj ďalšie príbehy o Pippi: Pippi nastupuje na loď (Pippi Långstrump går ombord, 1946)Pippi Dlhá pančucha v Tichomorí (Pippi Långstrump i Söderhavet, 1948).


Ostatné slovenské vydania Pippiných príbehov z roku 2016

Aj keď vo Švédsku knihu na druhý pokus vydali, pri prekladoch do iných jazykov sa vyskytlo mnoho problémov.

Francúzi sa napríklad snažili hlavnú hrdinku premeniť z „neprispôsobivého divného dieťaťa“ na „slušnú mladú dámu“, dôsledkom čoho bolo, že výrazne skrátili pôvodný text. Okrem toho si mysleli, že francúzskym detským čitateľom príde nereálne, že Pippi dokáže zdvihnúť koňa, a tak koňa zamenili za poníka.

Lindgrenová si ako reakciu na tieto zásahy vyžiadala fotografiu francúzskeho dievčaťa, ktoré je schopné zdvihnúť poníka, keďže Francúzi túto verziu považovali za reálnejšiu. Necenzurovaná a neskrátená verzia Pippi Dlhej pančuchy vyšla vo Francúzsku až v roku 1995, avšak Pippi sa v krajine nikdy nestala populárnou.

Úplne opačne knihu prijali v Nemecku, kde zožala veľký úspech. Aj tam však došlo k zásahom. Napríklad nemecká Pippi nemohla nosiť hnedú pančuchu, pretože v roku 1949 to mohlo vyvolávať asociácie s Hitlerjugend. Pippi tak dostala pásikavú pančuchu, ktorá sa neskôr objavila aj vo filmových adaptáciách, najmä kvôli miliónom nemecky hovoriacich čitateľov.

 


Švédsko-nemecký seriál vysielala v 70. rokoch aj Československá televízia

Anglické preklady sa zas museli vyrovnať s pasážami, kde Pippi predstavuje svojho otca ako černošského kráľa a o sebe tvrdí, že sa stane černošskou princeznou. Aby sa v Británii a Spojených štátoch vyhli rasistickému jazyku, spojenie „negro king“ vymenili za „cannibal king“. Táto zmena však nebola najšťastnejšia. Znamenala totiž výrazný významový posun a vytvorila zvláštne situácie v príbehu, napríklad keď Pippi sníva o tom, ako sa bude hrať s malými deťmi kanibalov. Ďalším prekvapivým momentom je, keď rodičia Tomiho a Anniky pustia svoje deti bez najmenšieho zaváhania na výlet na Kanibalské ostrovy.

Začiatkom storočia začal byť problém s černošským kráľom aj vo Švédsku. Lindgrenovej dcéra Karin musela od roku 2004 uisťovať čitateľov, že slovo „negerkung“ nebolo súčasťou rasistického jazyka a v roku 1945 nemalo rovnakú konotáciu ako dnes. Neskôr však dediči práv súhlasili so zmenami v texte a problém vyriešili elegantnejšie ako v anglickej verzii. Z Pippinho otca sa stal kráľ Južných morí.

V roku 2014 zasiahli Švédi aj do filmovej verzie a vystrihli práve tú pasáž, kde Pippi rozpráva o svojom otcovi ako o černošskom kráľovi. Taktiež zmazali časť ako Pippi spieva po čínsky a tvári sa, že má šikmé oči.

Tieto zásahy neboli pozitívne prijaté verejnosťou. Vo Švédsku je totiž Pippi niečo ako národný poklad. V ankete, ktorú na Facebooku usporiadal švédsky denník Aftonbladet, až 81 % čitateľov nesúhlasilo s myšlienkou vymazať jazyk, ktorým bola pôvodne napísaná Pippi Dlhá pančucha a ktorý v súčasnosti môže vyznievať rasisticky. Lingrenovej vnuk Nils Nyman sa však za tieto zmeny postavil.

Nový termín „kráľ Južných morí“ totiž vymyslela ešte samotná autorka, ktorá už v roku 1970 tvrdila, že by už spojenie „černošský kráľ“ nepoužila. Priznala, že ide o archaický pojem a rozhodne nemienila nikoho uraziť.

 

Astrid Lindgrenová (1987)
Švédska spisovateľka Astrid Lindgrenová v Štokholme v roku 1987

Astrid Lindgrenová nebola len spisovateľka, bola aj aktivistka, bojovníčka za práva detí, rovnosť, ekológiu, angažovala sa aj v oblasti ochrany zvierat. Za život získala mnoho ocenení, okrem iných aj Cenu Hansa Christiana Andersena, ktorá sa udeľuje za výnimočný prínos do detskej literatúry. Na konte má 75 kníh pre deti, z ktorých sa na celom svete predalo 165 miliónov výtlačkov preložených do viac ako 100 jazykov.

V socialistickom Československu vyšiel prvý slovenský preklad Pippi Dlhej pančuchy v roku 1968. Niektoré mená boli poslovenčené, ale inak, prekvapivo, ostala kniha verná originálu. Posledný slovenský preklad všetkých kníh vyšiel v roku 2016 pod hlavičkou vydavateľstva Slovart v preklade Jarmily Cihovej spolu s pôvodnými ilustráciami od Ingrid Vang Nymanovej.

Pippi Dlhá pančucha je stále živá. Aj po 75 rokoch vyvoláva vášne a polarizuje čitateľov. Mnohí síce oceňujú jej energiu, nezávislosť, silu, fantáziu a humor, no nájdu sa aj takí, ktorí si myslia, že Pippi je príliš.

Príliš drzá, príliš nevychovaná, príliš arogantná, príliš nereálna. Nech už patríme do akejkoľvek skupiny, musíme uznať, že literárna postava, ktorá vyvoláva v ľuďoch toľko emócií, určite tak skoro neupadne do zabudnutia.

Všetko najlepšie, Pippi Dlhá pančucha!

Fotografie a grafika: SF Studios, Rabén & Sjögren, Mladé letá, Slovart, Beta filmJörg Schmitt / DPA


Patrícia Šišková

Patrícia Šišková
  Práve číta Prvá pravda od Simony Vinciovej