Román Dievča v plameňoch (The Burning Girl, 2017) americkej spisovateľky Claire Messudovej ponúka na svojej útlej ploche obraz priateľstva dvoch dievčat, neskôr takmer žien, ktoré sa odvážne vyrovnávajú so životom, avšak každá po svojom.
Rozprávačkou príbehu o priateľstve, ktoré sa začalo kdesi na pieskovisku materskej školy, je Julia Robinsonová, dievča z dobrej rodiny (otec zubár, matka novinárka na voľnej nohe). Jej kamarátkou je Cassie Burnesová, polosirota s mierne výstrednou matkou Bev (osoba s ezoterickou aurou a zrejme aj labilnejšou psychikou).
Odlišný vzhľad hrdiniek poslúžil autorke na vytvorenie absolútneho protikladu. Tento motív sa objavuje aj v grafickej úprave slovenského vydania. Julia je mohutné dievča, na svoj vek vysoké, s hustými tmavými kučerami. Cassie je útla, jemná, s „priesvitnou“ pokožkou a plavými vlasmi. Obe však majú rovnako modré oči, aj táto skutočnosť medzi nimi vytvárala pocit spojenectva. Navonok odlišné, vnútorne rovnaké, spojené priesvitným, nehmatateľným, ale skutočným vláknom priateľstva.
Vďaka tomu vláknu sa Cassie nemohlo nič stať a nemohla ani zostať úplne sama, keď prejdem cez dvere do hlavnej budovy, pretože nás prepájalo ako pupočná šnúra, boli sme vďaka nemu nerozlučné.
Pôvodné americké a slovenské vydanie románu
Príbeh sa odohráva v malom americkom meste Royston. Je to miesto bez očarujúcich zákutí a veľkých výziev. Úplne obyčajné mesto, „kam ľudia zvyknú unikať z Bostonu alebo Portlandu, prichádzajú s malými deťmi a s veľkými predstavami, až napokon zistia, že život na vidieku nie je taký jednoduchý, ako očakávali. Založia si jagavé klenotníctvo alebo rozkošnú kaviareň … prežijú rok, niektorí aj dva … ale skôr či neskôr to zabalia a vrátia sa, odkiaľ prišli“.
Mestečku Royston stačia „milé stariny“, lekáreň Adamian, Mahoneyho írska krčma a najmä Bellovej zmiešaný tovar, obchod prepchatý potrebnosťami aj zbytočnosťami. Royston je jednoducho zaspaté mesto, ktoré v ničom nevyniká a jeho stiesnená atmosféra uzatvára obyvateľov do malej komunity, v ktorej sa všetci navzájom poznajú a každý nežiaduci element je expresne rýchlo rozpoznaný a zanalyzovaný.
Zo stereotypu vytŕča jediné miesto, schátraná budova blázinca Bonnybrook, nachádzajúca sa v stráženom areáli kameňolomu, ktorý láka vodnou nádržou s priezračnou vodou a tajomnou atmosférou. Leto pred tým, ako do ich života neúprosne vstúpi adolescencia, tam dievčatá prežili dobrodružstvo plné kvázi detských hier.
„Už sme sa nehrávali tak, že sme niečo predstierali, boli sme na to príliš veľké, ale v skutočnosti nám to chýbalo. Celý blázinec ako miesto na hru, to znelo super: zalezieme v lese do tajnej skrýše a odrazu sa môžeme správať, ako keby sme mali zase desať rokov, takže ona bude partizánka z druhej svetovej vojny a ja britská výsadkárka s tajnou misiou“.
Areál a budova starého blázinca slúžia postavám románu ako konzerva na zachovanie „lepších časov“, detských hier, ktoré znamenajú nevinnosť a život bez starostí. Jeden deň plný hier však preruší samotársky strážca Rudy, ktorý ich takmer prichytí v budove blázinca. Dievčatá sa zľaknú, strach z odhalenia ich donúti k tomu, že Bonnybrook prestanú navštevovať.
Po úvodnom zoznámení s postavami a prostredím naberajú v ďalšej časti románu udalosti dynamickejší spád.
„Na každého z nás s rozličnou intenzitou dolieha ťarcha tohto sveta, keď sa konečne lúčime s detskými vzdušnými zámkami a naveky sa sťahujeme do pozemských sfér“.
Julia nám sprostredkuje svoj pohľad na svet v medzipriestore – ani dieťa, ani dospelá, v ktorom sa krehké postavičky románu musia vyrovnávať s problémami, ako prvá menštruácia, prvá láska, prvá cigareta či prvý dotyk s feminizmom. Feministickú linku do románu prináša autorka cez matku Julie, ktorá upozorňuje dcéru na nebezpečenstvá sveta.
V ich okolí sa objavujú prípady zmiznutých študentiek, o ktorých sa hovorí v televízii a píše v novinách. Juliina matka sa pohoršuje nad zvrátenosťou sveta a konštatuje, že ako feministka sa chce voči tomu ohradiť. Dialóg na túto tému však v texte pôsobí ako prilepený, dnes aktuálnu a diskutovanú tému autorka trocha nasilu vkladá do príbehu „Priala by som si, aby svet nebol takýto,“ povedala. „Na jednej strane by som ťa chcela ochrániť pred tým, aby si to počúvala… ale svet iný nebude.“ Pokrčila plecami. „Takže musíme nájsť spôsob, ako sa k tomu postavíme “.
Spôsob, ako by sa k tomu postavili, žiaľ, matka s dcérou nenachádzajú. Táto linka ostáva hluchá.
Americká spisovateľka Claire Messudová
Julia Robisnonová má skôr problém so zmenami vo vzťahu s Cassie, než s profilovaním samej seba ako feministky. Spoločné túžby a záujmy oboch hrdiniek sa rozplývajú so zmenami v ich životoch. Julia zisťuje, že je lepšia a ambicióznejšia študentka ako Cassie. Navyše, Cassie sa musí vyrovnávať s príchodom Andersa Shuta, ktorý vstúpil do jej života. Je to svojský, záhadný a sčasti až desivý priateľ jej matky Bev.
Tieto faktory útočia na ich spoločný vzťah a ich odcudzenie sa stáva nevyhnutným.
„V tú jar bol môj vonkajší život v škole a v rečníckom tíme dosť rušný, ale ani ten vnútorný nezaostával, počúvala som Cassie, keď sa mi zverovala, ako keby som stále bola jej milujúca priateľka, no cítila som sa pri tom ako špiónka, ktorá zbiera informácie do hlásenia“.
Román vo svojej tretej záverečnej časti ponúka hlbší ponor do psychiky hrdiniek. Julia je stále pozorovateľkou Cassiinho správania, aj keď to, čo sa s ňou deje, už nesleduje zblízka, ale častokrát len zďaleka, sprostredkovane. Cassie sa stáva nositeľkou stigmy čudáčky, jej správanie je chaotické, neisté. Julia sa môže len domnievať, čo si Cassie myslí, a o príčinách jej konania môže len polemizovať.
V postave Cassie nachádzame univerzálny obraz adolescentky, ktorá hľadá vlastnú identitu (v kolektíve na strednej škole), hľadá svoje korene (snaha nájsť údajne mŕtveho otca) a nachádza len sklamania (strata kamarátky, nevydarená prvá láska, narušenie vzťahu s matkou) a východisko v radikálnych riešeniach (útek z domu, pokus o samovraždu).
V príbehu večného priateľstva spisovateľka Claire Messudová poodhaľuje problémy mladých ľudí a ponúka ich pohľad na svet dospelých. Vďaka detailnému vykresleniu psychológie postáv môžeme naplno prežívať dobrodružstvá dvoch dievčat lúčiacich sa s detstvom. V sofistikovanom a citlivom podaní americkej autorky pôsobí ich priateľstvo takmer magicky, osudovo.
Napriek tomu, že vo svojom románe rieši aj závažné témy, autorka ponúka autentický pohľad do sveta mladých ľudí, nazerajúcich na svet dospelých. To sa je darí aj pomocou jednoduchého, dynamického jazyka, ktorý je zrozumiteľný aj mladším čitateľom.
Vydavateľstvo Inaque so svojím konceptom kníh o ženách, avšak nielen pre ženy, triafa opäť do čierneho.
Fotografie: Barbora Šajgalíková / Inaque, W. W. Norton & Company
Beáta Babičová
Práve číta Opýtaj sa prachu od Johna Fanteho
finančným príspevkom prostredníctvom vašej platobnej karty alebo cez internetový platobný systém PayPal
IBAN: SK92 8330 000000 2001476552
BIC/SWIFT: FIOZSKBAXXX
Ďakujeme za vašu podporu!
