Svetoznámy argentínsky spisovateľ Jorge Luis Borges (1899-1986) v jednej zo svojich najznámejších poviedok Babylonská knižnica, v ktorej prirovnal knižnicu k vesmíru, píše:
„Možno ma klame staroba a strach, ale tuším, že ľudský rod – jediný, čo jestvuje – je na vymretie a naveky pretrvá len Knižnica, osvetlená, osamelá, nekonečná, dokonale nehybná, plná vzácnych zväzkov, zbytočná, nezničiteľná a tajná.“
Borges týmito slovami tak trochu predpovedal aj vlastný osud. V jeho rodisku a milovanom meste v Buenos Aires totiž v auguste tohto roku verejnosti sprístupnili Borgesovu osobnú knižnicu.
Nachádza sa hneď vedľa domu, v ktorom v rokoch 1938 až 1943 spisovateľ žil. Na renovácii budovy a príprave knižnice sa finančne podieľala argentínska banka Banco Ciudad. Podľa jej generálneho riaditeľa Javiera Ortiza Batalla sa v knižnici podarilo archivovať viac ako 2000 Borgesových kníh.
O sprístupnenie Borgesových kníh sa zaslúžila aj vdova po spisovateľovi
María Kodamová, vdova po spisovateľovi uviedla, že knižnica obsahuje zväzky, ktoré Borges čítal počas celého života. Ide napríklad o romány anglických či amerických spisovateľov, knihy s filozofickými, historickými a teologickými témami, ktoré sa tešili jeho veľkému záujmu.
Proces archivácie Borgesovej osobnej knižnice riadila literárna historička Gabriela Melloni de Mallolová. Jej tím prezrel všetky knihy stránku po stránke. Na mnohých sa nachádzajú Borgesove rukou napísané poznámky, čo robí z knižnice aj cenný literárno-vedný materiál.
Pri Borgesovi je totiž zaujímavé nielen to, čo písal, ale aj to, čo čítal. V spomínanej poviedke Babylonská knižnica Borges konštatuje: „Hovoriť znamená dopúšťať sa tautológie“. Možno aj preto je lepšie čítať a pobývať v knižniciach ako rozprávať.
Ku knižniciam mal Borges blízko aj pracovne. Niekoľko rokov pôsobil ako knihovník a v 50. rokoch minulého storočia aj ako riaditeľ Národnej knižnice v Buenos Aires.
S básnickou, prozaickou a esejistickou tvorbou Jorgeho Luisa Borgesa sa slovenskí čitatelia stretli alebo sa môžu stretnúť vo viacerých knižných podobách. V roku 1980 vyšla vo vydavateľstve Tatran v preklade Nelidy Noskovičovej zbierka poviedok Kniha z piesku. Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ v roku 1992 vydalo výber z esejí a básní pod názvom Labyrint.
Časť Borgesovej tvorby je dostupná aj v slovenčine
Výber z poézie Jorgeho Luisa Borgesa v preklade Jána Zambora prinieslo v roku 2000 aj vydavateľstvo Dilema v zbierke s názvom Ten druhý, ten istý.
Rozsiahly výber z poviedkovej tvorby majstra tohto literárneho žánru vydalo v roku 2000 vydavateľstvo Slovart pod názvom Rozhovory mŕtvych. O preklad poviedok sa postaral renomovaný prekladateľ Vladimír Oleríny.
Po Borgesových prednáškach z roku 1977 na témy Božská komédia, Nočná mora, Tisíc a jedna noc, Budhizmus, Poézia, Kabala a Slepota siahlo v roku 2001 vydavateľstvo Kaligram, kedy prinieslo v preklade Nelidy Noskovičovej na pulty kníhkupectiev knihu Sedem večerov.
Výber z Borgesových prednášok a esejí v preklade Paulíny Šišmišovej vydal Kaligram aj v roku 2005 v publikácii Borges ústne.
Zatiaľ poslednú Borgesovu knihu v slovenskom jazyku prinieslo v roku 2018 vydavateľstvo Artforum. Poviedkovú knihu Fikcie preložila Barbara Ďurčová.
Fotografie: Archivo General de la Nación, Noticias Argentinas, Slovart, Petit Press a Artforum
Ivan Kollár
Práve číta Život návod k použití od Georgesa Pereca
finančným príspevkom prostredníctvom vašej platobnej karty alebo cez internetový platobný systém PayPal
IBAN: SK92 8330 000000 2001476552
BIC/SWIFT: FIOZSKBAXXX
Ďakujeme za vašu podporu!
