Pod vrstvami súčasnej marketingovo–knižnej kultúry sa dajú objaviť knižné fosílie, ktoré sú dôkazom, že literatúra nebola a nie je len prelud, ale reálne existuje. Tvoria ju texty, ktoré nepodliehajú exspirácii a prinášajú nové formy, približujú prekvapujúce spôsoby cítenia a myslenia, alebo úplne nový jazyk. Pokračovať v čítaní
Až v ťažkých životných situáciách, keď je v hre ľudská (ne)existencia, si uvedomíme, akými banalitami sme sa v minulosti zaoberali, aké nezmyselné žabomyšie vojny sme viedli, aké maličkosti pre nás predstavovali neriešiteľný problém. V momente skutočnej krízy si dokážeme bleskovou rýchlosťou upratať priority a ako zázrakom máme v otázkach života jasno. Pokračovať v čítaní
Sú autori, aj slovenskí, ku ktorým sa oplatí vrátiť a znovu, respektíve nanovo prečítať ich knihy. Medzi takýchto spisovateľov jednoznačne patrí Ján Johanides. Všetky jeho prózy nanovo a v chronologickom poradí prečítal spisovateľ, básnik, textár či autor kníh pre deti Daniel Hevier. Pokračovať v čítaní
Podľa jednej z najkrajších utópií sme si všetci rovní pred (Z)zákonom. Nebolo by ťažké tomu uveriť, keby sme nemali prístup k literatúre. Teda k takej literatúre, ktorá nie je ideológiou a lacnou imitáciou pravdy ako konečného riešenia všetkých otázok, alebo čírym prepisom reality. Pokračovať v čítaní
