Stalo sa vám niekedy, že ste nemohli zaspať počas letných nocí? Kvôli horúčavám určite áno. Predstavte si však, že by ste sa ocitli na severe Fínska, za polárnym kruhom, a nemohli by ste zaspať kvôli polnočnému slnku. Svietili by na vás totiž trápenia, bolesti a nikdy nevyslovené otázky, na ktoré by ste však chceli poznať odpoveď, podobne ako hrdinovia z antológie poviedok Za letních nocí se tu nespí lehce (Pistorius & Olšanská, 2019).
Už názov knihy vyvoláva zvedavosť a otázky: Prečo sa tu počas letných nocí nespí ľahko? Prečo práve spojenie leta, noci a nepokojného spánku? Aké môže byť leto na severe Fínska? Odpovede môžu ponúknuť názvy poviedok, ako napríklad Sobař, Zlí lidé, Historka o moruškách či Májové dny.
Spojenie prírody s človekom nie je náhodné, lebo prítomnosť severskej prírody má zásadný vplyv na vnútorné prežívanie a následné konanie postáv v jednotlivých príbehoch.
V poviedke Joik od Maritty Linutnen sa pobyt v lyžiarskom stredisku v Laponsku stáva kľúčom k odhaleniu desivej skutočnosti o tridsaťročnom manželstve. Drsná severská príroda zohráva zásadnú úlohu aj v príbehu Sobař od Eevy Kilpi, v ktorej má prítomnosť „sobaře“ magický vplyv na ženu počas jej letného pobytu v Laponsku.
Na náboženstvo fínskeho severu, konkrétne na laestadiánske hnutie, ktoré neuznáva výdobytky modernej civilizácie, najmä antikoncepciu, poukazuje zasa poviedka Vše, co měla, Bohu odevzdala. Jej autorka Hanna Hauru opisuje vysilenie žien z opakovaného tehotenstva a drastické zmeny, ktorými musí prechádzať ženské telo.
V poviedkach sa strieda surovosť s krehkosťou, čo umocňuje kontrast medzi mnohotvárnosťou fínskeho severu a jeho „južného brata“, reprezentovaného Helsinkami či ďalšími fínskymi mestami so všetkými modernými výdobytkami.
Sever Fínska, tak ako ho vykreslili dvanásti autori, nemusíme vnímať iba v súvislosti s geografickou polohou. Je to aj akési duchovné miesto, kde sa stretáva svetlo s tmou a nielen v meteorologicko-fyzikálnom zmysle slova.
V poviedke Májové dny od Tima K. Mukku sa polnočné slnko stáva priamym ukazovateľom vnútorného zápasu človeka o ďalší deň, alebo rozhodovania, ktoré ovplyvní jeho budúcnosť. Na druhej strane, začiatok zimnej polárnej noci v poviedke Joik od Maritty Linutnen sa stáva liekom na zahojenie krvácajúcich rán.
Zbierka poviedok zo severu Za letních nocí se tu nespí lehce voľne nadväzuje na malú antológiu fínskej fantastickej literatúry Lesní lišky a další znepokojivé příběhy z roku 2016. Obe antológie vznikli počas prekladateľského seminára v magisterskom odbore Fínska filológia na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Vďaka tejto iniciatíve sa nielen českému, ale aj slovenskému čitateľovi dostáva do rúk skladačka súčasnej fínskej prózy, ktorá najprv zamrazí polárnou nocou, aby ho potom mohla pomaly roztápať polnočným slnkom.
Zaujímavé je tiež usporiadanie poviedok – zatiaľ, čo pre prvú polovicu je príznačná istá dávka irónie zmiešanej s nadprirodzenom, tak druhej polovici dominuje surovosť zmiešaná so stroskotaním ilúzií a beznádejou.
Poviedky z antológie Za letních nocí se tu nespí lehce ponúkajú tiež možnosť nahliadnuť do aktuálnej podoby fínskej literatúry, ktorá je, zdá sa, mimoriadne mnohotvárna.
Grafiky a fotografie: Natalija Sychevska a vydavateľstvo Pistorius & Olšanská