V Stene píšeš, že tí najneschopnejší sú schopní všetkého. Podľa novely aj zorganizovať revolúciu. Asi aj preto revolúcia v Ľudovej republike nepriniesla pozitívne zmeny a dopadlo to v podstate ešte horšie. Teda platí, že každá zmena vedie k horšiemu?
Určite nie. Trochu som sa obával, aby Stena niekomu nepripomenula také tie obľúbené teórie, ako bol zneužitý November 89 a podobne. Problém Slovenska bol, že po novembrovej generácii politikov sa veľmi rýchlo spamätali bývalí komunisti, populisti a nacionalisti a spoločnými silami presvedčili národ, že VPN a spol. boli politickí amatéri, ktorí musia odísť. Vo všeobecnosti – k horšiemu vedú zmeny, ktoré sa presadzujú násilne, ale často aj zmeny, ktoré predbehnú dobu. Keď sa ukáže, že na ne spoločnosť nedozrela a potrebuje ich vstrebávať dlhšie. Rozpad Sovietskeho zväzu a pád komunizmu v Rusku prebehli za pár rokov tempom, o akom sa nám kedysi ani nesnívalo. Ale dnes vidíme, že spoločnosť potrebuje dlhší čas na to, aby sa vymanila z autoritatívneho spôsobu riadenia.
Jednou z rekvizít Steny je aj zázračná ceruzka, ktorú na konci novely hľadá vo vrecku Mehony a sám seba sa pýta: Ako si teraz nakreslím svet, v ktorom by som chcel naozaj žiť? Aký svet by si nakreslil Márius Kopcsay, ak by mal takú zázračnú ceruzku?
Svet bez nenávisti. A bez ambície zlikvidovať sám seba. Takú ceruzku mali v nejakom poľskom rozprávkovom seriáli, ako dieťa som po nej hrozne túžil. Tento moment som do prózy pridal až pri záverečných úpravách.
Viem, že pripravuješ na vydanie svoju ďalšiu prózu Dedoluško. Podľa zverejnenej ukážky je hlavnou postavou Karol, intelektuál, ktorý sa často dostáva do konfliktov s inými ľuďmi. Opäť tvoja typická literárna postava, len v inom príbehu? Z textu cítiť, že pôjde aj o spomienkovú prózu.
Veru, človek sa ťažko vymaňuje zo stereotypu, ale vlastne ani neviem, či je to potrebné. Áno, možno by som ešte chcel ukázať, že viem písať aj celkom inak. Ale chcem ešte dopovedať pár dôležitých vecí. Do prózy Dedoluško budú zakomponované aj osudy rodiny už od prvej svetovej vojny až po súčasnosť. Páčilo sa mi dať do kontrastu príbeh človeka, ktorý prežil toľko zmien a režimov, a pritom si aj pod ich tlakom udržal istú kontinuitu, hoci z mravného hľadiska niekedy spochybniteľnú. A proti nemu stojí jeho vnuk ako človek, čo si nevie dať rady so životom v slobodnej spoločnosti. Ktorá sa slobody navyše dobrovoľne vzdáva. Bože, keď o tom takto rozprávam… Fakt sa mi tie motívy opakujú.
Žiť sa dá len autobiograficky, nazval jednu zo svojich kníh Ivan Kadlečík. Dá sa však podľa teba aj písať inak ako autobiograficky?
Podľa mňa pri tomto type písania nie – hoci nemusí ísť o autobiografickosť v zmysle popisovania vlastných udalostí a peripetií, ale skôr ide o popisovanie vlastných autentických pocitov a názorov.
Väčšina tvojich kníh vyšla vo vydavateľstve Kolomana Kertésza Bagalu, niektoré, ako Mystifikátor, Medvedia skala, Veselé príhody z prázdnin v Kalligrame. Vydanie novely Jednouholník či románu Asvabaždenie si opäť zveril do Bagalových vydavateľských rúk. Tvoju nateraz poslednú prózu Stena však vydalo vydavateľstvo Marenčin PT. Prečo tá zmena, keď patríš, dá sa povedať, ku kmeňovým Bagalovým autorom?
Rukopis ho nepresvedčil. Ale ja som o ňom bol presvedčený. Našu spoluprácu považujem za skvelú, ale žiadny autor ani vydavateľ nemajú exkluzívnu zmluvu, nevlastnia jeden druhého. Z môjho pohľadu by bola škoda, keby Stena nebola vyšla. Možno to nie je najlepšia kniha, akú som napísal, ale jej zmysel a opodstatnenie čas ešte potvrdí. Obávam sa, že po 25 rokoch zasa môžu nastať časy, keď takýto rukopis bude aktuálny. Aj keď – vlastne je v tomto tvrdení obsiahnutý aj predpoklad, že medzi týmito 25 rokmi opäť nastane obdobie pozitívneho vývoja.
Ale asi je to viac želanie, než reálny predpoklad.
Márius Kopcsay (1968)
Slovenský prozaik, hudobník a novinár. Debutoval v roku 1998 zbierkou poviedok Kritický deň, za ktorú získal Cenu Ivana Kraska. Je autorom desiatich prozaických kníh, päť z nich bolo nominovaných na Anasoft Litera. Jeho posledná novela Stena vyšla v roku 2018 vo vydavateľstve Marenčin PT. V roku 2006 bol medzi ocenenými autormi Veľkej ceny za východoeurópsku literatúru (Großer Preis für osteuropäische Literatur), ktorú udeľuje rakúsky KulturKontakt.
Ivan Kollár
Práve číta Život návod k použití od Georgesa Pereca
finančným príspevkom prostredníctvom vašej platobnej karty alebo cez internetový platobný systém PayPal
IBAN: SK92 8330 000000 2001476552
BIC/SWIFT: FIOZSKBAXXX
Ďakujeme za vašu podporu!
