„Budúcnosť je jednoduchšie vymyslieť, než ju predpovedať“
Manažéra hedžového fondu D. E. Shaw z Wall Street Jeffa Bezosa zaujal na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia obrovský medziročný nárast internetovej aktivity. „Tak rýchlo sa veci predsa nedejú,“ vysvetľoval po rokoch Bezos novinárovi Bradovi Stoneovi. „Bolo to veľmi neobvyklé…,“ skonštatoval Bezos, ktorý krátko pred tým dočítal Ishigurov román Súmrak dňa (The Remains of the Day, 1989).
Tridsaťročný vyštudovaný informatik so sľubne sa rozvíjajúcou kariérou opustil uprostred roka lukratívne zamestnanie a začal hľadať nový model internetového podnikania. S manželkou MacKenzie sa presťahoval do Seattlu a pred 25 rokmi 5. júla 1994 tam založil spoločnosť Cadabra, ktorú potom o rok neskôr premenoval podľa juhoamerického veľtoku na Amazon.
Išlo o online kníhkupectvo. Rozhodnutie predávať práve knihy bolo čisto racionálne, hoci k literatúre a tvorivému mysleniu mal Bezos vždy blízko. Knihy si vybral jednoducho preto, že bol po nich stabilný dopyt, dobre sa skladovali a ich zasielanie zákazníkom bolo lacné.
Webstránka kníhkupectva Amazon.com z roku 1995
Vo vypratanej garáži mu Shel Kaphan a Paul Barton-Davis naprogramovali a 16. júla 1995 spustili internetovú stránku, ktorá ponúkala milión knižných titulov. Knihy sami neskladovali a objednávali si ich od vydavateľstiev. MacKenzie, ktorá bola rovnako ako Jeff absolventkou Princetonskej univerzity, robila účtovníčku. Po večeroch všetci spoločne balili knihy. Amazon sa tak zviezol na prvej internetovej tsunami, ktorá sa práve valila svetom.
Popularita obchodu rýchlo rástla a kníhkupectvo sa začalo opatrne obzerať po možných investoroch. Onedlho sa stalo lídrom v online predaji.
Internet bol už takmer celosvetovou realitou, no nikoho vrátane technologických firiem, ako bol Microsoft, veľmi nezaujímal. V globálnej ekonomike bol viac-menej stále bezvýznamný. V pomerne úzkej komunite používateľov sa však rýchlo šírili nápady a myšlienky a o tom, čo sa dialo v Amerike, vedeli aj nadšenci na Slovensku. Po celom svete začali vznikať klony Amazonu.
V Česku sa na prelome rokov 1996 a 1997 objavilo internetové kníhkupectvo Vltava.cz, slovenský Dunaj.sk vznikol v roku 1999. Do Amazonu sa však nikdy nevliali a dnes už neexistujú. Na začiatku tisícročia neprežili prasknutie dot-com bubliny. Skutočná internetová vlna dorazila do stredu Európy až neskôr. Amazon krízové roky prežil, hoci to tiež nemal jednoduché.
Ani jemu mnohí neverili. Jeden z prvých investorov Amazonu Tom Alberg, ktorý sa osobne rád prehrabával v policiach s knihami, najprv o projekte pochyboval, presvedčila ho až skúsenosť, keď v miestnom kníhkupectve nevedel zohnať ekonomickú knihu pre svojho syna.
Zakladateľ Amazonu Jeff Bezos v roku 1997
V roku 1996 sa Bezosovi ozval šéf kníhkupeckého kolosu Barnes & Noble a ponúkol Amazonu spoluprácu. Bezos ju odmietol – jednoducho neveril, že by to mohlo fungovať. Barnes & Noble potom spustili online predaj, ktorý sa však skončil neúspechom.
Amazon stále prichádzal s nápadmi, ktoré sú pre nás dnes samozrejmé. Svojim zákazníkom na stránke odporúčal ďalšie tituly, navrhované podľa ich predchádzajúcich nákupov a údajov od ľudí, ktorí kupovali rovnaké knihy. Zákaznícke recenzie mu pomáhali vytvárať komunitu spotrebiteľov.
V roku 1998 začal Amazon postupne rozširovať ponuku o hudbu a video. V tom istom roku vstúpil aj na európsky knižný trh. Po roku 1999 spustila spoločnosť predaj spotrebnej elektroniky, videohier, softvéru, hračiek a ďalšieho tovaru a služieb. Firma dnes pôsobí aj na Slovensku.
Jeff Bezos pred štvrťstoročím pochopil, že internet zásadne ovplyvní svet okolo nás. Amazon je dnes naozaj obchod pre všetko. Na knihy, s ktorými v garáži začínal, však nezabudol. Keď Apple na prelome milénia predstavil svoj iPod, Bezos tušil, že digitalizácia sa čoskoro dotkne aj sveta kníh, a rozhodol sa vstúpiť aj na trh elektronických kníh.
Jeden z modelov čítačky elektronických kníh Kindle
Nechcel, aby Amazon dopadol ako líder svetového fotografického priemyslu Kodak, ktorý už v 70. rokoch mal digitálny fotoaparát, no v jeho vývoji ďalej nepokračoval. Tento chybný krok nakoniec známu firmu aj značku definitívne pochoval, a takmer došlo k úplnému zániku klasickej filmovej technológie.
V roku 1998 Amazon predstavil svoju prvú revolučnú čítačku elektronických kníh. Tieto svoje zariadenia, ktoré používajú špeciálnu technológiu e-ink, teda elektronický papier, nazval Kindle. Pre ich praktickosť a nové možnosti si ich obľúbilo množstvo čitateľov na celom svete. Napriek celosvetovej niekoľkoročnej stagnácii na trhu e-kníh Amazon stále pracuje na inováciách a pravidelne predstavuje ich nové modely a edície.
Kníhkupecto Amazon Books vo washingtonskej štvrti Georgetown
Pred dvoma rokmi začala spoločnosť v Spojených štátoch budovať aj vlastnú sieť kamenných kníhkupectiev Amazon Books.
Amazon.com, ktorý je dnes považovaný za najhodnotnejšiu firmu sveta a pozíciu jednotky si udržuje aj medzi svetovými značkami, je už globálnou a predovšetkým inovatívnou technologickou firmou. Predbehla dokonca aj spoločnosti Apple či Google. Svoje služby či inteligentné systémy sprístupňuje širokému spektru zákazníkov od študentov, cez start-upy, až po nadnárodné spoločnosti. A to nie je rozhodne málo.
Príbeh o tom, ako sa Amazon stal Amazonom, priniesol v roku 2013 americký novinár Brad Stone vo svojej knihe Obchod pre všetko (The Everything Store: Jeff Bezos and the Age of Amazon) a v Spojených štátoch sa stal hneď bestsellerom.
Kritika, ktorá v ostatných rokoch na Amazon a jeho zakladateľa Jeffa Bezosa opakovane zaznieva v médiách, občas pôsobí dosť rozpačito až nefér. Predovšetkým vtedy, keď prichádza od tých, ktorí pred časom sami obhajovali systém, ktorý teraz vytrvalo kritizujú.
Američania väčšinou neradi vidia, ak sa ekonomická moc kumuluje, a Európanom sa to nepáči hlavne vtedy, keď ide o americkú firmu. Vizionár a najbohatší človek planéty Jeff Bezos na to ide úplne inak. Ak dostane nápad, ktorému naozaj verí – začne konať.
Pred rokmi v tichosti založil firmu Blue Origin zameranú na kozmické technológie. Brad Stone, ktorý to vtedy cez verejne prístupné zdroje náhodou odhalil, ho požiadal o vyjadrenie. V e-maili, ktorý mu poslal, sa ho okrem iného pýtal, či založenie spoločnosti bolo jeho reakciou na stagnujúcu aktivitu NASA. Jeff Bezos, ktorý bol práve na cestách, mu obratom odpísal zo svojho blackberry a vládnej agentúry sa zastal.
V máji tohto roku predstavila spoločnosť Blue Origin svoju bezpilotnú vesmírnu loď Blue Moon, ktorou plánuje do roku 2024 na Mesiac dopraviť ľudí aj vybavenie. Pri jej predstavovaní Jeff Bezos povedal: