Láska forever

Najnovšie slovenské knižné vydanie Francisa Scotta Fitzgeralda s názvom Pre teba aj zomriem a iné stratené texty (2018) z ikarovskej edície Odeon nie je knihou o mäse alebo svini. Nie je mysterióznym príbehom o trhline, ani zbierkou citátov o duši či detektívkou. Dokonca nie je ani v súčasnosti tak populárnou investigatívno-reportážnou knihou.

Aj tieto, doposiaľ neuverejnené a neantologizované Fitzgeraldove poviedky sú vo svojej podstate (ne)obyčajnou beletriou – beletriou o láskach, ktorých základnou esenciou je nezriedka sklamanie.

Dejiny skutočnej, povedzme, umeleckej literatúry sú okrem iného a do veľkej miery aj dejinami lásky. Sú rozsiahlou antológiou milostných vzťahov a rôznorodých podôb lásky. Len veľmi ťažko by sa našiel spisovateľ, ktorý sa aspoň okrajovo nevenoval láske ako dôležitej a inšpiračne nevyčerpateľnej téme, ale iba jeden jej venoval takmer celé svoje prozaické dielo. Bol ním práve americký spisovateľ Francis Scott Fitzgerald, ktorý si v literárnych dejinách lásky drží popredné miesto už desiatky rokov.

Básnik džezového veku nemusel pre témy svojich ľúbostných poviedkových peripetií chodiť ďaleko. Často mu stačilo aj to, čo prežíval so svojou celoživotnou láskou a manželkou Zeldou Sayerovou.

Jednou z vášní Fitzgeraldovej osudovej lásky Zeldy Sayerovej bol aj balet

Ich spočiatku romantický, ale neskôr búrlivý a pre oboch vyčerpávajúci vzťah, poznačený bohémskym životom a psychickými problémami Zeldy, bol dostatočným prameňom inšpirácie pre autora, ktorý písal nielen preto, že to chcel a miloval, ale aj preto, lebo musel.

Večierky organizované celebritným párom, hotely a apartmány, pobyty v Paríži či na juhu Francúzska, ale aj liečenia Zeldy na súkromných psychiatrických klinikách stáli totiž nemalé peniaze. Navyše Zelda ako dcéra sudcu z Alabamy mala vo vtedajšom americkom spoločenskom rebríčku oveľa vyššie postavenie ako spisovateľ zo severu Spojených štátov amerických.

Srdce Zeldy si Francis Scott Fitzgerald získal aj vďaka úspechu svojho prvého románu, ale čoskoro si uvedomil, že bohaté dievčatá z juhu sú zvyknuté na vyšší životný štandard ako bežné americké dievčatá zo severu. Úporne sa preto snažil, aby južanskej kráske v manželstve nič nechýbalo a ako spisovateľ sa celý tvorivý život pohyboval medzi tým, čo musel napísať, aby zarobil peniaze, a tým, čo chcel ako umelec vytvoriť.

Poviedky poskytovali Fitzgeraldovi menej potešenia, ale v určitom období celkom slušný finančný príjem, zatiaľ čo romány uspokojovali jeho osobné umelecké ambície. Kvôli peniazom sa dokonca pokúšal preraziť aj v Hollywoode ako scenárista. V čarovnom, ale na druhej strane aj výrazne v povrchnom svete filmu, sa na dlhšie nepodarilo presadiť ani autorovi jeho kvalít.

Napriek rýchlo nadobudnutej svetovej popularite sa Francis Scott Fitzgerald dostával k slovenským čitateľom s veľkým časovým odstupom. Prvá rozsiahlejšia próza, román Nežná je noc (Tender Is the Night) z roku 1934, sa v slovenskom preklade Tatjany Ruppeldtovej objavila až v roku 1965.

Aj Fitzgeraldovo najznámejšie dielo, román Veľký Gatsby (The Great Gatsby), ktorý v Spojených štátoch vyšiel v roku 1925, čakal na slovenské vydanie 45 rokov. O jeho preklad sa postaral Ján Vilikovský a slovenský Gatsby sa napokon v rokoch 2005 a 2012 dočkal aj ďalších dvoch reedícií.

Na slovenský preklad ešte dlhšie čakala Fitzgeraldova románová prvotina Táto strana raja (This Side of Paradise) z roku 1920. V slovenčine vyšla až v roku 1985 v preklade Božice Vilikovskej. Aj posledný Fitzgeraldov román Posledný magnát (The Last Tycoon) z roku 1941 sa na pultoch slovenských kníhkupectiev objavil až v roku 2000 v preklade Igora Navrátila.

Inak tomu nebolo ani s jeho poviedkami. S odstupom niekoľkých desiatok rokov vyšiel prvý rozsiahlejší výber Čriepky šťastia (1976) v prekladoch Magdy Brandoburovej, Verony Chorváthovej a Kataríny Juskovej. Ďalší výber s názvom Príbehy džezového veku (Tales of the Jazz Age) v preklade Ady Böhmerovej sa objavil v roku 1996 a opätovného vydania pod názvom Šesť príbehov džezového veku a iné poviedky sa dočkal v roku 2014.

S prihliadnutím na tieto fakty urobilo vydavateľstvo Ikar prostredníctvom svojej edície Odeon významný a na slovenské pomery nie často vídaný vydavateľský počin. Newyorské vydavateľstvo Scribner (Simon & Schuster) prinieslo doposiaľ nepublikované poviedky Francisa Scotta Fitzgeralda v roku 2017 pod názvom I’d Die for You and Other Lost Stories. Iba s približne ročným oneskorením sa s poviedkami môžu zoznámiť vďaka Ikaru aj slovenskí čitatelia.

Americké a slovenské vydanie Pre teba aj zomriem a iné stratené texty

Raritné poviedky z knihy Pre teba aj zomriem a iné stratené texty do slovenčiny preložil Milan Kopecký a verše zakomponované do príbehov prebásnila Jana Kantorová-Báliková.

Minimálne z literárno-vedného hľadiska unikátne poviedky pre pôvodné vydanie vybrala Anne Margaret Danielová, jedna zo súčasných popredných odborníčok na dielo Francisa Scotta Fitzgeralda. Slovenské vydanie knihy obsahuje aj jej informačne hutný úvod, v ktorom editorka výberu nepíše len o Fitzgeraldových tvorivých problémoch a snahe vymaniť sa z obrazu, ktorý si o ňom vytvorili čitatelia, ale aj o tom, ako sa k vzácnym a ťažko dostupným poviedkam dopracovala.

Je dobre, že aj veľké vydavateľstvo ako Ikar okrem kníh vydáva aj literatúru. V prípade najnovšieho Fitzgeralda nielen vzácnu beletriu, ale aj knihu s významnou pridanou hodnotou. Jedna z najnovších ikarovských odeonoviek neobsahuje len poviedky, ale aj Danielovej úvodné texty k jednotlivým príbehom. V nich sa čitateľ dozvie, ako poviedky vznikali, ktorým časopisom ich Fitzgerald ponúkal, ale aj to, ako boli poviedky odmietnuté, lebo sa autor nemienil stotožniť s požiadavkami a pripomienkami šéfredaktorov týchto časopisov.

Anne Margaret Danielová v týchto úvodných textoch uvádza aj mnohé citácie z Fitzgeraldových listov, ktoré adresoval šéfredaktorom, literárnym agentom alebo priateľom, čím kniha nadobúda významný literárno-vedný charakter. Exkluzivitu knihe dodávajú aj početné fotografie zo života amerického spisovateľa a ukážky úvodných originálnych strojopisných stránok jednotlivých poviedok. Za zmienku určite stojí aj doslov Ľubice Pliešovskej z Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Nevyvážená kvalita Fitzgeraldových poviedok odohrávajúcich sa v ére džezu na pozadí hospodárskej krízy z prvej polovici 20. storočia, kedy sa často bohatí zaľúbenci zmenili na chudobných samotárov hľadajúcich už nie lásku, ale niekde zakotúľaný vzácny štvrťdolár, jasne ukazuje, že sa pri ich písaní pohyboval na hranici medzi komerciou a umením.

Inak tomu nie je ani v tomto najnovšom výbere. Napríklad texty Gracie v plytkých vodách a Láska je trápenie sú skôr filmovým scenárom v podobe poviedky ako skutočnou beletriou. Zatiaľ čo poviedky ako Cestujeme spolu, Pre teba aj zomriem, Na deň si oddýchnuť od lásky, Návšteva u zubára a predovšetkým poviedka Dvojica dokonale ukazujú Fitzgeraldovo nespochybniteľné rozprávačské majstrovstvo.

Okrem šestnástich doteraz nepublikovaných poviedok sú súčasťou knihy aj dva bonusové kusy Baletné topánky (Baletné črievičky) (Ballet Shoes – Ballet Slippers) a Ďakujem za oheň (Thank You for the Light), ktoré už boli uverejnené, ale so značným časovým odstupom. Prvá bonusovka, ktorá bola námetom na  film, prvýkrát vyšla v roku 1976 v ročenke Fitzgerald/Hemingway Annual.

Druhú bonusovku Ďakujem za oheň najprv v roku 1936 časopis New Yorker odmietol. Prestížny americký magazín ju zobral na  milosť až v roku 2012 a urobil dobre. Skvelá vtipná poviedka sa vymyká tradičnej Fitzgeraldovskej téme. Je totiž takmer teologickým rozprávaním o neprekonateľnej túžbe zapáliť si cigaretu, pre ktorú má pochopenie aj samotný Boh.

Fotografie: CSU / Everett a Ikar

---