Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová položila kamienok na hrob Alfréda Wetzlera, ktorému sa spolu s Rudolfom Vrbom podarilo v roku 1944 ujsť z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Stalo sa tak pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia.
Pamätný deň si prezidentka pripomenula pietnou spomienkou na židovskom ortodoxnom cintoríne na Žižkovej ulici v Bratislave.
Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba ako prví podali svedectvo o tom, čo sa v nacistickom tábore smrti deje. Wetzler v roku 1945 vydal brožúru Oswienčim, hrobka štyroch miliónov ľudí. Bola ohromujúcim svedectvom človeka, ktorý hrôzy tábora prežíval dva roky. Napísal ju dokumentárne a faktograficky, čo len zvýšilo jej presvedčivosť.
Nechcený hrdina Wetzler, ako ho nazval v jednom svojom článku historik Ivan Kamenec, sa k téme sa vrátil ešte raz v beletristickej forme, keď vydal pod pseudonymom Jozef Lánik román Čo Dante nevidel (1964).
Literárny kritik Alexander Matuška o tejto knihe napísal, že je to náš najlepší román vo svojom žánri. Až piate vydanie Wetzlerovho románu z roku 2009 vyšlo pod jeho skutočným menom a bolo doplnené Správou Wetzlera a Vrbu.
Jej filmovú adaptáciu s názvom Správa nakrúca slovenský režisér Peter Bebjak.
Rudolf Vrba, ktorý z totalitného Československa emigroval, príbeh opísal v knihe Utiekol som z Osvienčimu (I Cannot forgive, 1963). Pôvodne vyšla v Londýne.
Holokaust nie je podľa slovenskej prezidentky len tragédiou Židov.
„Je to tragická́ kapitola aj našich dejín. Židovský kódex, ktorý 9. septembra 1941 prijala vláda vojnového Slovenského štátu, vyhlásil svojich vlastných občanov a občianky za menejcenných a vystavili ich neľudskému zaobchádzaniu a istej smrti,“ uviedla Zuzana Čaputová.
— Kancelária prezidenta SR a Addmedia News
