Knižná séria spisovateľky Laury Ingallsovej Wilderovej Domček v prérii (Little House on the Prairie), detailne opisujúca autorkino detstvo v osadníckej rodine na stredozápade Spojených štátov, bola populárna hneď od jej prvých vydaní v 30. a 40. rokoch dvadsiateho storočia. Preložili ju do mnohých jazykov, vrátane slovenčiny (Mladé letá, 2001-1912).
Úspešný, viac ako 200-dielný rovnomenný televízny seriál, nakrúcaný o štyridsať rokov neskôr (1974-1983), ešte viac oživil záujem o autorkine príbehy a získal si novú generáciu fanúšikov.
Po Laure Ingallsovej Wilderovej bola pomenovaná prestížna cena, ktorú od roku 1954 udeľuje Americká asociácia knižníc za významný a trvalý prínos v literatúre pre deti.
Sedemnásťročná Laura Ingallsová Wilderová
Po viac ako šiestich desaťročiach toto ocenenie končí, alebo eufemisticky povedané, už nebude niesť spisovateľkino meno. Názov ocenenia „Laura Ingalls Wilder Award“ sa zmení na „Children’s Literature Legacy Award“.
Neľahké, no nakoniec jednomyseľné rozhodnutie detskej sekcie Asociácie (Association for Library Service to Children) padlo po niekoľkomesačnom rokovaní minulý víkend na stretnutí v New Orleans.
Dôvodom boli kultúrne necitlivé vyobrazenia domorodých Američanov a Afričanov vo Wilderovej knihách. Podľa predstaviteľov Asociácie obsahujú prejavy stereotypných postojov, ktoré sú v rozpore s jej kľúčovými hodnotami.
Prvé vydania knižnej série v angličtine a slovenčine
„Wilderovej knihy sú výsledkom jej životných skúseností z pohľadu amerického osadníka z 19. storočia,“ uviedli prezident Asociácie Jim Neal a prezidentka detskej sekcie Nina Lindsayová. „Jej diela odzrkadľujú dobové kultúrne postoje voči domorodým a černošským obyvateľom, ktoré sú v rozpore s moderným chápaním a šírením porozumenia medzi rôznymi spoločenstvami.“
Televízny seriál Domček v prérii vysielala v 90-tych rokoch aj Slovenská televízia
Jedna z úvodných kapitol Domčeka v prérii popisovala napríklad krajinu „bez ľudí, kde žili len Indiáni“. Preto už v roku 1953 sa vydavateľstvo Harper rozhodlo zmeniť slovo „ľudí“ na „osadníkov“. V knihe sa niekoľkokrát objavuje aj názor, že „jediný dobrý Indián je mŕtvy Indián.“
„Premenovanie ocenenia by sa nemalo chápať ako cenzúra, pretože nepožadujeme, aby niekto prestal čítať Wilderovej knihy, hovoriť o nich alebo ich sprístupňovať deťom,“ uviedli vo vyhlásení obaja prezidenti. „Dúfame, že dospelí o Wilderovej knihách uvažujú kriticky a diskutujú o nich.“
Radikálne rozhodnutie predstaviteľov amerických knižníc môže v nás čitateľoch vyvolávať rôzne pocity, no odpovede na mnohé otázky, ktoré nastoľuje súčasnosť, sú často zložitejšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Fotografie: NBC, Harper & Brothers a Mladé Letá