Francúzske vydavateľstvo Gallimard dočasne odložilo nové kritické vydanie antisemitských textov známeho spisovateľa Louisa-Ferdinanda Célina z 30. rokov minulého storočia. Pamflety, doplnené kritickými poznámkami, mali byť súčasťou chystaného tisícstránkového zväzku Polemické texty.
Zámer vydavateľstva však vyvolal v krajine nebývalý rozruch a Francúzov rozdelil na dva tábory. Téme sa venovali aj mnohé zahraničné médiá.
Louis-Ferdinand Céline debutoval v roku 1932 románom Voyage au bout de la nuit (Cesta do hlbín noci), v ktorom bez obalu opísal hrôzy vojny a zážitky zo svojej lekárskej praxe na chudobnom parížskom predmestí Clichy. Kniha zapôsobila svojou otvorenosťou a novátorským štýlom ako zjavenie a zaistila mu okamžitý úspech v celej Európe.
Slovenské vydanie románu z roku 2009
Ešte v tom istom roku román vyšiel aj vo vtedajšom Československu, ako jeho vôbec prvý preklad do cudzieho jazyka. Do češtiny ho preložil Jaroslav Zaorálek.
Používaním slangu a vulgarizmov sa mu podarilo prelomiť mnohé konvencie, písal tak, ako rozprávali obyčajní ľudia. Román je dodnes považovaný za jedno z najväčších francúzskych diel 20. storočia.
Po svojom krátkom pobyte v Sovietskom zväze v roku 1937 v diele Mea Culpa (Moja vina) bez príkras opísal realitu komunizmu.
Autorova povesť však utrpela následným vydaním troch protižidovských textov Bagatelles pour un massacre (1937), L’École des cadavres (1938) a Les Beaux Draps (1941). Vo Francúzsku naposledy vyšli v roku 1945.
Po vylodení Spojencov v Normandii sa Céline obával obvinenia z kolaborácie a z krajiny utiekol. Neskôr bol v neprítomnosti odsúdený na prepadnutie polovice majetku a stratu občianskych práv. Spravodlivosť ho zastihla v Dánsku, kde strávil rok vo väzbe. V roku 1951 mu bola udelená amnestia a vrátil sa do Francúzska.
Louis-Ferdinand Céline v roku 1951
Nakoniec sa k pamfletom prestal hlásiť, v liste z roku 1948 sa dokonca vyznal z toho, že si Židov znovu obľúbil.
Na stranu vydavateľstva sa v spore priklonil aj francúzsky premiér Édouard Philippe: „Nebojím sa ich vydania, len musia byť správne doplnené,“ uviedol v rozhovore pre nedeľník Le Journal du Dimanche. „Existujú dobré dôvody, prečo by človek mal týmto autorom opovrhovať, napriek tomu nemožno opomenúť jeho ústredné postavenie vo francúzskej literatúre,“ zdôraznil Philippe.
Mnohí kritici sa zase domnievajú, že ak pamflety vydá také známe vydavateľstvo, akým je Gallimard, v čase rastúceho antisemitizmu tým texty znovu nadobudnú na význame. Štyria historici v spoločnom stĺpčeku pre časopis Nouvel Obs vyjadrili obavu, že sprievodné texty k pamfletom nebudú dostatočne konzultované a že ich vydanie predstavuje „v najlepšom prípade voyeurizmus, v najhoršom nostalgiu“.
Profesor literatúry Henri Godard si naopak myslí, že ak sa pamflety zametú pod koberec, vznikne tým nezdravá situácia. Podľa Godarda by bolo lepšie, aby boli texty s náležitým komentárom k dispozícii a čitatelia si ich mohli sami kriticky zhodnotiť. Na trhu sú totiž dostupné ich pirátske kópie a pamflety v roku 2012 oficiálne vyšli aj v kanadskom Quebecu.
Naopak, francúzsky právnik a bojovník za práva Židov deportovaných počas druhej svetovej vojny Serge Klarsfeld, ktorý sa ako dieťa počas vojny sám skrýval pred nacistami, od vydavateľstva Gallimard žiadal, aby texty nepublikovalo. Inak vraj vydavateľstvo zažaluje. Podľa neho Céline ovplyvnil „celú generáciu kolaborantov, ktorí posielali francúzskych Židov na smrť“.
Vdova po spisovateľovi, ktorá má teraz 105 rokov, manželovo želanie texty nevydávať dlho rešpektovala, nakoniec však s ich publikovaním súhlasila.
Hoci od smrti autora čoskoro uplynie šesťdesiat rokov, Louis-Ferdinand Céline tak naďalej rozdeľuje čitateľov a prijatie jeho diela ostáva rozporuplné.
Miroslav Bekeč
Práve číta Ako sa delil štát od Róberta Kotiana
finančným príspevkom prostredníctvom vašej platobnej karty alebo cez internetový platobný systém PayPal
IBAN: SK92 8330 000000 2001476552
BIC/SWIFT: FIOZSKBAXXX
Ďakujeme za vašu podporu!
