Spoznávanie prekladovej literatúry by sa dalo prirovnať k úmornej snahe preplávať z pobrežia na otvorené more. Silné vlny sa celou svojou silou človeka snažia vrátiť na bezpečnú pevninu a nedopriať mu tak pôžitok z hĺbky skutočného oceánu. Nie je dôležité, či ide o literatúru českú, nemeckú alebo taliansku. Podstata je rovnaká. Pokračovať v čítaní
Pokúsiť sa v jednom článku, postrehu či novinovom stĺpčeku uchopiť 90 rokov trvajúci ľudský život je podobné snahe vtlačiť oceán do kvapky vody. Nemožné, nepredstaviteľné, a svojím spôsobom aj naivné. Na druhej strane, prejsť takéto životné jubileum mlčky je neslušné a neúctivé. Povedať jednoducho čosi treba! Pokračovať v čítaní
V Knihe nepokoja si Fernando Pessoa kládol otázky: Kto som, keď mám pocity? Čo vo mne zomiera, keď som? Kto je ja? Čo je to za medzeru medzi mnou a sebou? Aj keď jednoznačnú nenašiel, pocítil jednu istotu, že miestom, kde aspoň na okamih môže zazrieť svoju skutočnú identitu, je jazyk. V jeho prípade portugalský jazyk. Pokračovať v čítaní
