Kosińského chlapec s kométou

Foto:  Silver Screen 

Obraz dejín vyzerá nezriedka inak z hľadiska historikov ako z pohľadu priamych účastníkov, ktorí udalosti vykresľujú cez prizmu vlastnej a často nespoľahlivej pamäte. Ich rozprávanie je však pre literatúru príťažlivejšie ako len faktografický pravdivý výklad tragických udalostí. Pravda vzdeláva, fikcia poľudšťuje. Pokračovať v čítaní

Prípad Czerniaków a hranice literatúry

Foto:  Wikimedia Commons 

Tú myšlienku vyslovil ako prvý Theodor Adorno. Písať básne po Osvienčime je barbarské. Mnohí si ich zmysel okamžite spoja s obrazmi hrôzy plynových komôr, hŕbami naskladaných tiel a dobytčích vagónov. Ako uchopiť v hraniciach ľudského jazyka niečo, čo si naša myseľ nedokázala dlhú dobu ani len predstaviť? Pokračovať v čítaní

Zabudnúť vo vetre

Foto:  Eastman Museum 

Mŕtvi sú mŕtvi, peklo ostáva živým. Dunenie diel druhej svetovej vojny a dym z jej vyhladzovacích táborov je za oceánmi. Ročné obdobia v Novom Yorku plynú, skutoční ľudia, aj fiktívno-skutočné postavy románu Slib od Chaima Potoka končia vysokú školu, prežívajú milostné príbehy. No niečo podivné sa predsa len deje. Pokračovať v čítaní