Komentáre, názory, eseje a úvahy
Spoznávanie prekladovej literatúry by sa dalo prirovnať k úmornej snahe preplávať z pobrežia na otvorené more. Silné vlny sa celou svojou silou človeka snažia vrátiť na bezpečnú pevninu a nedopriať mu tak pôžitok z hĺbky skutočného oceánu. Nie je dôležité, či ide o literatúru českú, nemeckú alebo taliansku. Podstata je rovnaká. Pokračovať v čítaní
Utrúsiť v spoločenskej konverzácii poznámku o tom, že práve čítate Houellebecqa, je v súčasnosti ešte stále znakom vášho kvalitného a náročného čitateľského vkusu. Mali by sme si však vedieť odpovedať aj na otázku, prečo ho je vlastne dobré a potrebné čítať. Lebo je kontroverzný, poburujúci, autentický? Pokračovať v čítaní
Priznajme si, koľkým z nás niečo hovoria mená ako Dorthe Nors, Roy Jacobsen či Mathias Enárd? Alebo sa pokúste rozpamätať na tieto – Ahmed Saadawi, Antonio Molina, László Krasznahorkai. Nič? A čo tak David Grossman a Olga Tokarczuk? Áno, tam sa už mnohým pomyselná žiarovka naplno rozsvieti. Pokračovať v čítaní
Raz skončí peklo. Vyhorí… kto horel, vyhorel, no kto vyhorel a prekonal hnev, nestal sa zlomyseľne pomstychtivým, ten sa stal múdrym. To všetko je ale až za koncom poézie. V poézií ešte stále hľadáme šťastie, bolestivý striptíz pre potešenie divákov. Ale na to, aby bol človek šťastný, musí byť strašne prefíkaná beštia. Pokračovať v čítaní
