Komentáre, názory, eseje a úvahy
Staviame svoje hrady a veríme, že vydržia. V románe Chaima Potoka Davitina harfa sa práve začína druhá polovica tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Hrad, ktorý si práve stavia dvanásťročné dievčatko na pláži Atlantického oceána, neďaleko Nového Yorku, je z piesku. Dievčatko si vraví – Možno nás uchráni pred Európou. Pokračovať v čítaní
Tú myšlienku vyslovil ako prvý Theodor Adorno. Písať básne po Osvienčime je barbarské. Mnohí si ich zmysel okamžite spoja s obrazmi hrôzy plynových komôr, hŕbami naskladaných tiel a dobytčích vagónov. Ako uchopiť v hraniciach ľudského jazyka niečo, čo si naša myseľ nedokázala dlhú dobu ani len predstaviť? Pokračovať v čítaní
Mŕtvi sú mŕtvi, peklo ostáva živým. Dunenie diel druhej svetovej vojny a dym z jej vyhladzovacích táborov je za oceánmi. Ročné obdobia v Novom Yorku plynú, skutoční ľudia, aj fiktívno-skutočné postavy románu Slib od Chaima Potoka končia vysokú školu, prežívajú milostné príbehy. No niečo podivné sa predsa len deje. Pokračovať v čítaní
Na prvý pohľad jednoduchá otázka – čo je to slovenská literatúra? Je možné napísať literárny text bez ohľadu na použitý jazyk, bez uvedenia akýchkoľvek bližších reálií, bez prezradenia histórie postáv a miest, a napriek tomu vedieť, že toto je literatúra slovenská, a nie ukrajinská, poľská či ruská? Dá sa vôbec také niečo napísať? Pokračovať v čítaní
