Komentáre, názory, eseje a úvahy
Raz skončí peklo. Vyhorí… kto horel, vyhorel, no kto vyhorel a prekonal hnev, nestal sa zlomyseľne pomstychtivým, ten sa stal múdrym. To všetko je ale až za koncom poézie. V poézií ešte stále hľadáme šťastie, bolestivý striptíz pre potešenie divákov. Ale na to, aby bol človek šťastný, musí byť strašne prefíkaná beštia. Pokračovať v čítaní
Vyhodení šesťdesiatosmičkári ma naučili literatúre. Už si takmer nepamätám ich tváre v rade na Saroyanovo Léto na krásném bílém koni. Dnes sa tá nádherná modrá kniha občas objaví v antikvariáte, a ja viem, že nikto z nich by ju tam nikdy nedal. Viem, že niekoho z nich zastihla smrť. Pokračovať v čítaní
Schulzov svet je Márquezov svet tridsaťpäť rokov pred Márquezom, no brutalita pretvárajúca a vytvárajúca vtieravú farebnosť sveta – ako ho vidí plukovník Aureliano Buendía pred hlavňami popravčej čaty, je v diele Bruna Schulza autentickejšia tým, že pred hlavňou stojí sám autor v realite, ktorá prichádza. Pokračovať v čítaní
Z otcovej strany Chorvát, nedoštudovaný filozof, ostravský baník, robotník vo Vítkovických železiarňach, nekonvenčný človek a svojrázny askéta z Devínskej Novej Vsi, ale predovšetkým jeden z najlepších slovenských spisovateľov. Aj taký bol Rudolf Sloboda, od narodenia ktorého pred týždňom uplynulo 80 rokov. Pokračovať v čítaní
